Návrhová fáza generelu osvetlenia 4 – Rôzne zdroje svetla v mestskom prostredí

Ôsma časť série článkov o genereli verejného osvetlenia sa venuje rôznym zdrojom svetla v mestskom prostredí. V návrhovej fáze generelu osvetlenia sa uvažuje aj so svetlom z vnútorných priestorov objektov, musí sa zohľadniť vplyv svetelnej reklamy a svetla z mediálnych fasád, zábavné osvetlenie a slávnostné osvetlenie. Svetelné umenie a festivaly sú oslavou svetla a samostatnou kapitolou v návrhu generelu. Návody a odporúčania pre tvorbu generelu verejného osvetlenia vychádzajú zo smernice Medzinárodnej komisie pre osvetlenie CIE 234:2019, aplikovanej v slovenských a českých legislatívnych a technických podmienkach.

10.8 Svetlo z vnútorných priestorov

Významným prvkom nočného obrazu mesta je aj svetlo z vnútorných priestorov, ktoré preniká von napr. oknami. Vobchodných centrách miest sa nachádzajú výškové budovy, mnohé s veľkoplošným presklením fasád. Okná či presklené fasády majú rôzny stupeň činiteľa prestupu svetla, môžu byť priehľadné alebo priesvitné, s rôznym farebným odtieňom skla. Vo večerných a nočných hodinách sa interiérové osvetlenie významne podieľa na vonkajšom vzhľade budovy (obr. 9 z č. 1/2020). Väčší počet takýchto budov potom vytvára kľúčovú zložku celkového nočného obrazu mesta, aj zo vzdialenejších pohľadov [3]. Treba si ale uvedomiť, že obraz je časovo premenlivý a postupne sa v neskorších hodinách utlmuje, až zaniká (obr. 63). Pri vypracovaní generelu osvetlenia treba na túto skutočnosť pamätať a vhodne do riešenia zakomponovať ako samostatný prínos. Ak je to potrebné alebo žiaduce, okrem bežného funkčného osvetlenia interiérov sa môže navrhnúť vhodne umiestnené a patrične riadené vnútorné osvetlenie určené špecificky na dotvorenie nočného obrazu budovy a prostredia.

Nesmie sa podceniť úloha vnútorného osvetlenia v rezidenčných oblastiach (obr. 63), má takisto významný vplyv na nočný obraz štvrte, najmä v skorších hodinách po zotmení.

Obr. 63. Vplyv vnútorného osvetlenia z obytných budov na nočný obraz mesta v rôznych časoch (sídlisko Dlhé Diely v Bratislave)
a) 22:00, b) 24:00/0:00, c) 02:00

Mnohé výškové budovy sa navrhujú s presklenými fasádami, ktoré po zotmení odhaľujú celkovú svetelnú štruktúru budovy. Prostredníctvom vnútorného osvetlenia sa navonok prejaví nový charakter budovy, farby a materiály vnútorného interiéru, aj farba svetla a druh svetelných zdrojov a svietidiel. Niektoré architektúry využívajú túto danosť zámerne.

Samostatnou zložkou sú osvetlené výklady obchodov, ktoré majú reklamný charakter a zásadným spôsobom (dobrým či zlým) prispievajú k nočnému obrazu mesta (obr. 64 až obr. 66). Platí to najmä v prípade, že výklady sa nachádzajú v nákupných zónach pri hlavných komunikačných trasách chodcov. Vtedy musia byť atraktívne osvetlené – nielen kvôli reklamnej funkcii, ale aj pre dotvorenie charakteru a nálady mestského prostredia. Individuálne osvetlené kaviarne, reštaurácie, obchody atď. dávajú tomuto prostrediu jedinečný charakter. Ich svetlo zvyšuje jas okolia a prispieva k osvetleniu priľahlých komunikácií. Plánovanie „obrazu“ však treba riešiť citlivo, s ohľadom na energetickú náročnosť a požiadavky na rušivé svetlo z vonkajšieho osvetlenia.

Obr. 64. Príspevok k osvetleniu verejného priestoru komerčnej ulice v Bratislave; svietiaci výklad z okien historickej stavby

Obr. 65. Príspevok k osvetleniu verejného priestoru komerčnej ulice v Bratislave; svietiace veľkovýklady takmer nahrádzajú verejné osvetlenie

10.9 Svetelná reklama

Reklamné prvky majú v meste rôzne konfiguračné usporiadania:
– reklama na budovách (na fasádach, na strechách) ako súčasť pôvodného návrhu budovy alebo ako dodatočne umiestnené zariadenie (obr. 6 z č. 1/2020, obr. 67),
– reklama pri cestách alebo námestiach,
– trojrozmerné reklamné prvky (cylindrické, sférické, prizmatické, pyramídové),
– ako súčasť iného mestského mobiliára (zastávky autobusov),
– reklama upevnená na vozidlách.

  
Obr. 66. Mestská pasáž: praktické využitie svetla z výkladov, hlavné osvetlenie vypnuté; na noc sa pasáž uzatvára
Obr. 67. Lokalizácia svietiacej reklamy na fasáde objektu; kontrast s neosvetlenou fasádou zvyšuje účinok

Reklamné prvky treba hodnotiť a overovať v urbanistickom kontexte. Mestský mobiliár je funkčným prvkom mesta a plní aj estetickú funkciu. V SR aj v ČR má historické prostredie, ktoré je legislatívne chránené (pamiatkové rezervácia a pamiatkové zóny), samostatne stanovené regulatívy pre večernú reklamu, vrátane osvetľovacieho mobiliára (lampy, lucerny atď.) a zdrojov umelého svetla. Sú to požiadavky vychádzajúce z exaktného poznania historických spôsobov, ktoré danú lokalitu charakterizujú [4].

Reklamné prvky účinne a živo dotvárajú ústrednú mestskú scénu. Čo sa týka svetelných nápisov a značiek, výkonné LED alebo plazmatické displeje (obr. 4, obr. 5 z č. 1/2020) zostávajú viditeľné aj v podmienkach denného svetla, pokiaľ nemajú vlastný časový režim fungovania.

Osvetlené reklamné pútače a podobné svetelné reklamy môžu byť veľmi atraktívnym prvkom nočného obrazu za predpokladu, že ich parametre sú riadené a vzájomne sú starostlivo koordinované [5]. Problémom bývajú nadmerne osvetlené reklamné prostriedky, ktoré v snahe zaujať, upútať a potlačiť iné komerčné informácie vytvárajú výraznú nerovnováhu v rozložení jasov (obr. 67), spôsobujú oslnenie a zbytočné rozptyľovanie pozornosti vodičov alebo peších, najmä ak je svetlo z týchto zariadení dynamické (blikanie, obrazovky). Často sa stáva, že príčinou vysokých jasov je rovnaké (neregulované) nastavenie pre dennú aj nočnú prevádzku, pričom nastavenie je prispôsobené podmienkam prevádzky počas dňa.

Miestne úrady by mali rozhodovať o umiestnení a svetelnotechnických parametroch svetelných reklamných zariadení. Odporúčanú hodnotu priemerného jasu svetelných, resp. osvetlených reklamných zariadení (tab. 5) pre jednotlivé environmentálne zóny uvádza smernica CIE 150:2017 [2] a zhodne aj CIE 234:2019 [1] na základe použitých zdrojových údajov (CIBSE/ILE 1995, IESNA 2009 a i.). Hodnoty v tabuľke platia pre ľubovoľný čas, v prípade environmentálnych zón E0 a E1 sa však navyše odporúča 0 cd·m^–2 v čase nočného pokoja. Environmentálna zóna E0 predstavuje najprísnejšie podmienky a v oblasti s takto určenou zónou žiadne svetelné reklamy ani podobné zariadenia nie sú žiaduce (alebo prípustné, v závislosti od platných legislatívnych predpisov). Uvedená hodnota priemerného jasu v tabuľke sa posudzuje len z hľadiska ochrany nočného prostredia a nie je možné s takouto hodnotou plánovite pracovať v genereli osvetlenia, preto smernica CIE 234:2019 hodnotu pre zónu E0 ani neuvádza.

Tab. 5. Odporúčané hodnoty priemerného jasu povrchu reklamného zariadenia

10.10 Mediálne fasády

Mocným komunikačným nástrojom súčasnosti sú svetelné zariadenia umiestnené na fasádach budov alebo ako ich súčasť (obr. 3, obr. 8 z č. 1/2020). Ide o veľkorozmerné zariadenia pokrývajúce veľké plochy fasád alebo celé fasády. Môžu plniť niekoľko cieľov, od reklamných a informačných prostriedkov až po umelecké prezentácie, ktoré sa dnes dostávajú do popredia. Pri daných rozmeroch je zrejmé, že ide o významný prvok vizuálneho prostredia. Sú to nákladné zariadenia, ktoré sa umiestňujú v ohniskách koncentrácie veľkého počtu ľudí, zvyčajne v centrách miest, aby bola efektívnosť ich využitia čo najvyššia. Súčasne to znamená, že mediálne fasády nebudú inštalované izolovane, ale v takýchto miestach možno predpokladať viaceré zariadenia, ktoré môžu byť prevádzkované nezávisle od seba alebo v určitých prípadoch (svetelné prezentácie, show) môžu byť riadené koordinovane. Keďže sprostredkúvajú obrazové informácie, svetlo z týchto zariadení je pestrofarebné a dynamické. V genereli osvetlenia treba s mediálnymi fasádami počítať, pretože ich jas významne ovplyvňuje bežnú ilumináciu objektov aj samotné verejné osvetlenie alebo iné aplikácie vonkajšieho osvetlenia, farba svetla môže mať vplyv na schopnosť rozlíšenia farby dopravných značiek, svetelnej signalizácie a pod. Pri vypracovaní generelu verejného osvetlenia treba zohľadniť najmä:
– výber lokality,
– určenie vhodnej frekvencie obrazu, vyjadrenej prostredníctvom FPS (Frame per Second),
– veľkosť jasu vzhľadom na environmentálnu zonáciu pri prevádzke počas dňa, večera a noci,
– posúdenie dopadov na bezpečnosť premávky (oslnenie, rozptyľovanie pozornosti, zníženie toku premávky),
– posúdenie dopadov na zvýšenie jasu oblohy a rušenie obyvateľov,
– spotrebu energie.

10.11 Zábavné osvetlenie

Zábavné osvetlenie nemá (alebo nemusí mať) priamo reklamnú funkciu, slúži na navodenie určitej príjemnej nálady alebo doplnenie svetelného efektu k hudobným produkciám a pod. Zábavné osvetlenie má v genereli osvetlenia miesto, pokiaľ ide o jeho trvalú inštaláciu. Niektoré mestá si zakladajú na tom, že ich centrum (centrum večernej zábavy s barmi a diskotékami) je typické večerným rozptýlením a zábavou ako turistickou atrakciou. Snáď najukážkovejším príkladom je Las Vegas v USA, v menšej miere možno podobné prípady nájsť aj v iných mestách. Na Slovensku a v Čechách sa zábavné osvetlenie takéhoto druhu používa len výnimočne.

10.12 Slávnostné osvetlenie

Slávnostné osvetlenie sa používa ako svetelná výzdoba budov alebo priestorov mesta pri rôznych príležitostiach a počas sviatočných období. Osvetlenie svojim farebným vzhľadom môže vyjadrovať charakteristickú farbu konkrétnej udalosti alebo je v zhode s národnými farbami, popr. oboje súčasne (napr. zelená počas sviatku sv. Patrika v Írsku, oranžová v deň kráľa v Holandsku). Pokiaľ slávnostné osvetlenie využíva nešpecifické grafické prvky, osvetlenie môže počas roka slúžiť pri rôznych príležitostiach a takáto trvalá inštalácia je univerzálna. Môže pozostávať z viacerých prvkov a rôznych farieb, ktoré sa podľa potreby aktivujú v závislosti od druhu sviatku alebo príležitosti.

U nás je známe predovšetkým vianočné osvetlenie s rôznymi svetelnými vzormi. V zahraničí sa slávnostné osvetlenie používa aj počas iných sviatkov; kým napr. čínsky Nový rok je obdobou našich Vianoc, typické je najmä osvetlenie pri príležitosti mestských slávností alebo národných sviatkov, tradičných pochodov a pod.

Farebné a dynamické svetlo slávnostného osvetlenia je oživujúcim prvkom a zatraktívňuje mestské prostredie. Treba dbať na nepresýtenosť, lebo efekt atraktivity sa môže vytratiť, dokonca až môže pôsobiť otravne. Slávnostné osvetlenie by malo vyjadrovať osobitý charakter mesta, malo by ho identifikovať pri sezónnom, resp. krátkodobom využití. Preto sa odporúča vytvárať takéto svetelné modely individuálne, s konkrétnym zámerom.

V niekoľkých posledných rokoch sa bežnou praxou stáva slávnostná svetelná výzdoba rodinných aj bytových domov obyvateľmi. Generel s ním musí počítať, i keď takéto osvetlenie má nepredikovateľný charakter. Dá sa predpokladať, že v budúcnosti môže byť potrebná regulácia aj takéhoto laického osvetlenia.

10.13 Svetelné umenie a festivaly

Svetelné umenie, show a festivaly nie sú novinkou. Hra svetiel, často s hudobnou produkciou a niekde aj s ohňostrojom, patrí k veľmi populárnym a hromadne navštevovaným atrakciám (obr. 68). Niekde sa svetelná prezentácia realizuje na dennej báze, v iných mestách je to jednorazové každoročné podujatie. Známe svetelné show sa konajú napr. v Šanghaji a Hongkongu (Čína).

Obr. 68. Mapping – zážitkové premietanie na fasádach (Bratislava, Hlavné námestie, 18. 9. 2014)

S rozmachom LED svetelných zdrojov prišla nebývalá voľnosť v umeleckej kreácii. Svetelné umenie zvyčajne predstavuje lokálne menšie inštalácie osvetlenia (obr. 15 z č. 2/2020), ktoré sú ale silné pre poskytnutý zážitok a expresiu nezvyčajnosti. Obvykle si práve pri nich návštevník uvedomí silu umelého svetla, akú si cez bežný večer pri verejnom osvetlení vôbec nevšíma. Svetelné zdroje pripevnené na svetlohercoch, individuálne diela v priestore, vznášajúce sa svietidlá na dronoch – to je pár príkladov z neohraničených možností voľných umeleckých kreácií.

U nás je známym i tradičným podujatím medzinárodný festival súčasného umenia Biela noc v Bratislave (obr. 15 z č. 2/2020) i v Košiciach.

Poďakovanie Naše poďakovanie patrí doc. Ing. Petrovi Janigovi, PhD., za pomoc pri vyhotovení fotografických snímok.

prof. Ing. Dionýz Gašparovský, PhD., FEI STU v Bratislave,
Ing. arch. Beata Polomová, PhD., FAD STU v Bratislave
dionyz.gasparovsky@stuba.sk, beata.polomova@stuba.sk

Foto: Peter Janiga (obr. 63), Beata Polomová (obr. 64 až obr. 68)

Literatúra:
[1]CIE 234:2019. A Guide to Urban Lighting Masterplanning (Návod na tvorbu generelu mestského osvetlenia).
[2]CIE 150:2017. Guide on the Limitation of the Effects of Obtrusive Light from Outdoor Lighting Installations. 2^nd Edition (Návod na obmedzenie účinkov rušivého svetla z vonkajších osvetľovacích sústav. 2. vydanie).
[3]POLOMOVÁ, B. a A. VARGOVÁ. Moderné napínané fasády počítajú zámerne s umelým svetlom. Světlo. 2020, (3). FCC Public s. r. o.
[4]POLOMOVÁ, B. Poznámky ku príprave generelu verejného osvetlenia pre historické centrá. Prednáška na konferecii Slovalux 2019. FEI STU Bratislava, 21. 11. 2019.
[5]POLOMOVÁ, B. Večerný obraz mesta. Eurostav. 2011, (12).

Generel verejného osvetlenia 7. časť