Návrhová fáza generelu osvetlenia 3 – Technické osvetlenie verejných komunikácií

Siedma časť série článkov o genereli verejného osvetlenia sa upriamuje na technické osvetlenie verejných komunikácií v návrhovej fáze generelu osvetlenia. Osvetlenie ulíc, peších zón, námestí, komerčných a obchodných centier vyžaduje zaistenie potrebných parametrov osvetlenia pre bezpečný pohyb vozidiel a chodcov vo vzťahu k zrakovým úlohám a zrakovým potrebám užívateľov i pre ich osobnú bezpečnosť. Nemenej dôležité je estetické hľadisko osvetlenia v noci a vzhľad osvetľovacej sústavy počas dňa, ktorým dotvárajú obraz mestského prostredia. Návody a odporúčania pre tvorbu generelu verejného osvetlenia vychádzajú zo smernice Medzinárodnej komisie pre osvetlenie CIE 234:2019 aplikovanej v slovenských a českých legislatívnych a technických podmienkach. 

Obr. 52. Kontrast dvoch osvetľovacích sústav v jednom mestskom priestore; lem nábrežia – prevažne peší pohyb ako tradičná funkcia, stred priestoru – ostatné novšie aktivity v priestore (Scheveningen, Holandsko)

Obr. 53. Moderný oblúkový dizajn osvetľovacej sústavy pre konkrétne miesto (Štokholm, Švédsko)

10.7 Technické osvetlenie

Požiadavky na technické osvetlenie vyplývajú z požiadaviek príslušných technických noriem a z medzinárodných odporúčaní. Fotometrické požiadavky stanovuje STN EN 13201-2 [7] na základe klasifikácie miestnych komunikácií do tried osvetlenia podľa STN 36 0410 [5] v Slovenskej republike, resp. ČSN CEN/TR 13201-1 (36 0455) [6] v Českej republike. Praktické odporúčania na osvetlenie rôznych mestských oblastí sa dajú nájsť v smernici CIE 136:2000 [2]. Technické osvetlenie je základným predpokladom bezpečného pohybu chodcov a vozidiel, poskytuje pocit osobnej bezpečnosti a umožňuje využívať verejné priestranstvá a služby vo večerných a nočných hodinách. Vzhľadom na to, že tieto funkčné prvky osvetlenia sú vizuálne dominantné a zásadným spôsobom prispievajú k „svetelnému“ obrazu prostredia, v genereli osvetlenia majú mať takisto ústredné postavenie. Vo vzťahu k vizuálnym charakteristikám mesta treba podobne uvažovať aj o funkčnom osvetlení športovísk, priemyselných areálov alebo železničných priestranstiev. Technické osvetlenie musí byť v harmónii s celkovým nočným obrazom mesta a podporovať tak ciele generelu verejného osvetlenia.

Ulice sa nemajú považovať za izolované miestne komunikácie, ale majú byť vizuálne prepojené so spôsobom života v meste. Súčasťou zastavaného prostredia sú aj námestia, križovatky, kruhové objazdy a hlavné artérie, ktoré sa líšia v mnohých znakoch, napr.: poloha v meste (historické centrum, sídlisko, obytná zóna, obchodná štvrť, priemyselná oblasť), dopravné a priestorové charakteristiky (intenzita premávky, šírka vozovky, odrazivosť povrchu vozovky), faktory prírodnej zložky životného prostredia (prírodné scenérie, nábrežie, okolie jazera, mestský park alebo mestská zeleň). Pri stanovení cieľových parametrov verejného osvetlenia treba dôkladne zvážiť požiadavky príslušných právnych predpisov a noriem, vhodné medzinárodné odporúčania, požiadavky na obmedzenie oslenia, obmedzenie rušivého svetla, optické navádzanie a súlad osvetlenia na seba nadväzujúcich komunikácií.

  
Obr. 54. Lucernové svietidlá na stožiaroch v historickom dizajnovom vyhotovení (Liège, Belgicko)
Obr. 55. Lucernové svietidlá umiestnené na fasádach budov v historickej časti mesta (Štokholm, Švédsko)

Ulice

Pre rôzne typy ulíc sa uplatňujú rôzne metódy návrhu a montáže osvetľovacích sústav. Osvetľovacie sústavy ulíc sa môžu stať zjednocujúcim prvkom mestského prostredia, v ktorom sa nachádzajú. Najvýraznejším prvkom osvetľovacích sústav sú pritom svietidlá, ktoré sa podstatne podieľajú na vzhľade mesta v noci (prostredníctvom vytvoreného osvetlenia) i cez deň (prostredníctvom svojho stvárnenia). K charakteristikám osvetlenia prispieva najmä rozloženie svetelného toku svietidla (krivky svietivosti) a uhol clonenia, k dennému vzhľadu zase spôsob upevnenia, podperné konštrukcie (stožiare, výložníky, ramená, závesy), rozmery a závesná výška, výtvarný štýl a stvárnenie, farba povrchu (obr. 52).

Všetky prvky osvetľovacej sústavy majú podľa možnosti súladiť so štýlom ďalšieho mestského mobiliáru. Napríklad lavičky, smetné koše, zastávky MHD a orientačné tabule. Perspektívnym riešením je použitie viacúčelových stĺpov, ktoré môžu byť zároveň podperným bodom osvetľovacích telies, dopravnej signalizácie, rôznych senzorov, orientačných tabuliek, reklamných panelov, elektronických informačných displejov, nabíjacích staníc pre elektromobily či transmiterov mobilnej telefónnej siete alebo inteligentného, „smart“ osvetlenia. V súčasnosti sa takéto stožiare presadzujú čoraz viac, pretože výhody ich použitia sú nesporné – ušetria sa náklady na zriadenie väčšieho počtu podperných konštrukcií a situácia na uliciach sa sprehľadní.

Do historického prostredia sa hodia svietidlá s tradičným, resp. historickým alebo historizujúcim dizajnovým riešením (obr. 54 až obr. 57), v miere a tvare, ako to podklady pre pamiatkovú ochranu a obnovu vyžadujú. Aj takéto svietidlá majú byť vybavené modernými a účinnými svetelnými zdrojmi a svetelnočinnými časťami, ktoré poskytujú potrebné parametre osvetlenia, vytvárajú dostatočnú úroveň zrakovej pohody a v primeranej miere obmedzujú rušivé svetlo. Tvarové požiadavky na konkrétne riešenie sú uplatnené v materiáloch regulujúcich ochranu a výraz príslušného historického prostredia.*) Tieto požiadavky má generel verejného osvetlenia rešpektovať.

Obr. 56. Lucernové svietidlá umiestnené na fasádach budov v historickej časti mesta (Štokholm, Švédsko)

Dôležitým hľadiskom pri výbere druhu osvetľovacej sústavy je šírka komunikácie vo vzťahu k svojmu okoliu. Napríklad v prípade úzkych uličiek v starších zástavbách môže byť umiestnenie osvetľovacích stožiarov výslovne nevhodné. Riešením môže byť umiestnenie svietidiel na fasádach budov (obr. 55 až obr. 57) v zmysle historických spôsobov v danej lokalite alebo ich montáž na prevesy kotvené na fasádach budov (obr. 58, obr. 59). Takéto prípady treba prekonzultovať s majiteľmi dotknutých budov a v prípade pamiatkových rezervácií, zón a ich ochranných pásiem aj s príslušným pamiatkovým úradom.

Osvetlené fasády budov prispievajú k osvetleniu horizontálneho povrchu vozoviek a chodníkov, ale samotné zvyčajne nedokážu zabezpečiť potrebné parametre osvetlenia. Veľkosť ich príspevku sa vyhodnocuje veľmi ťažko (výpočtovým softvérom). V rámci osvetlenia uličného priestoru však vytvárajú zaujímavé pohľady a kompozície.

Optické navádzanie sa tradične rieši vhodným umiestnením osvetľovacích stožiarov, najmä v oblúkoch, na križovatkách a v kruhových objazdoch. Moderné riešenia optického navádzania využívajú pokrokové technológie, ako sú svietiace asfalty alebo pasívne (solárne fluorescenčné) či aktívne (elektricky napájané) svietiace obrubníky (obr. 60), ktoré okrem funkčného využitia predstavujú silný vizuálny prostriedok zvýraznenia dopravných elementov v kontexte mestského prostredia.

Hierarchia spoločenského a funkčného významu miestnych komunikácií je dôležitým hľadiskom zoznamu aspektov generelu osvetlenia, pretože účinne napomáha odhaliť a vyzdvihnúť vnútornú štruktúru mesta. Diferenciácia sa dá zabezpečiť úrovňou osvetlenia, farbou svetla (rôzna náhradná teplota chromatickosti), popr. inými charakteristikami osvetlenia a osvetľovacej sústavy. K odlíšeniu počas dňa prispieva rôzna montážna výška svietidiel, vzhľad osvetľovacej sústavy a pod.

  
Obr. 57. Svietidlá s historizujúcou štylizáciou umiestnené na fasádach budov v úzkej uličke; konštrukčné riešenie svietidla zamedzuje svietiť nahor alebo na hornú časť fasády (Amsterdam, Holandsko)
Obr. 59. Osová osvetľovacia sústava nad ulicou s historickými svietidlami inštalovanými na lanových prevesoch (Brusel, Belgicko)

  
Obr. 58. Osová osvetľovacia sústava nad ulicou so svietidlami inštalovanými na lanových prevesoch; v popredí stožiar v historickom dizajne s rovnakou farebnosťou (Amsterdam, Holandsko) 

Pešie zóny, námestia, obchodné a komerčné centrá

Prístup k urbanistickému riešeniu mestských oblastí sa v posledných niekoľkých desaťročiach výrazne zmenil. Obchodné a komerčné oblasti s veľkou koncentráciou ľudí sa vymedzili do nových mestských štvrtí a separujú sa od pokojných obytných oblastí či už individuálnej, alebo hromadnej bytovej výstavby. Mnohé obchodné prevádzky v centrách miest, ale aj v rámci základných služieb obytných súborov postupne zanikajú a sústreďujú sa do veľkých nákupných centier, ktoré pod spoločným zastrešením alebo ako súbor nadväzujúcich objektov v koncepčne riešenom stredisku okrem nákupných možností ponúkajú komerčné služby (pošta, banky, poisťovníctvo, kaderníctvo), stravovanie, ale aj kultúru a zábavu. Obyvatelia aj návštevníci mesta tu trávia pomerne veľa voľného času. Osvetlenie vonkajších priestorov, ktorých súčasťou sú aj reštaurácie, bary a kaviarne, oddychové miesta, ihriská, fontány, rôzne architektonické a umelecké prvky, sa rieši ako súčasť výstavby obchodného centra, často nezávisle od verejného osvetlenia okolitých komunikácií. Tým ale vytvárajú aj vlastnú identitu komerčnej zóny. Pokiaľ je riešené správne po technickej stránke a zohľadňuje aj osvetlenie prístupových komunikácií do tejto oblasti, odlišnosť od všeobecného verejného osvetlenia mesta treba chápať pozitívne. Cieľom osvetlenia tu nie je len bezpečnosť či zrakové podmienky pre vonkajšie aktivity, ale i reklamná a estetická funkcia a celkovo príjemný pocit užívateľov. Vzhľad osvetľovacej sústavy má ladiť s architektúrou daného priestoru a dotvárať jeho charakter, popr. vytvárať jeho lokálnu osobitosť.

V peších zónach, na námestiach a v iných oblastiach s dominantným zastúpením chodcov sú hlavným vizuálnym prvkom samotní chodci, z pevných súčastí priestoru je to mestský mobiliár, prvky mestskej architektúry, mestská zeleň, osvetlené výklady a fasády okolitých budov ohraničujúce daný priestor. Zrakové úlohy a zrakové potreby chodcov sa zásadne líšia od vodičov – dopravná rýchlosť je výrazne nižšia, objekty bližšie k chodcom sú dôležitejšie ako vzdialenejšie objekty, štruktúra povrchu a textúra objektov sú zvlášť dôležité. Vertikálna osvetlenosť tu má väčší význam ako horizontálna. Adekvátna horizontálna osvetlenosť sa vyžaduje pre bezpečnosť pohybu, kým vertikálna osvetlenosť je potrebná na vnímanie osobnej identity a úmyslu iných ľudí.

Obr. 60. Aktívne svietiace obrubníky s LED zdrojmi v Jordánsku [8]

Obr. 61. Moderné osvetľovacie prvky v pešej zóne (Amsterdam, Holandsko)

Okrem včasného spozorovania prekážok a iných pohybových nebezpečenstiev chodci potrebujú vnímať výraz tváre a správanie sa ostatných chodcov nachádzajúcich sa v blízkosti. Je dokázané, že viac ako rozlíšenie samotných čŕt tváre má pre osobnú bezpečnosť väčší význam vnímanie nálady, ako je veselosť, priateľskosť, bezstarostnosť, neutrálna nezaujatosť alebo naopak zachmúrenosť, hnev či výslovná agresivita. Pre takéto vnímanie sú ale potrebné iné charakteristiky osvetlenia a záruku dobrého vnímania sama o sebe neposkytuje ani semicylindrická (polvalcová) osvetlenosť; podrobnejšie informácie sa dajú nájsť v smernici CIE 236:2019 [4].

Obr. 62. Moderný dizajn pre osvetlenie historického námestia, čím sa zvyšuje jeho význam pre pobytové aktivity (Leuven, Belgicko)

Treba mať na pamäti aj to, že pobyt osôb vo vonkajšom priestore sa neobmedzuje len na chôdzu. Vonkajšie aktivity sú komplexné a zahŕňajú oddych, čítanie (v základnom rozsahu), spoločenské hry, zábavu, šport, občerstvenie, nákupy, nadväzovanie sociálnych kontaktov a pod. (obr. 61, obr. 62). V návrhovej fáze generelu treba so všetkými predpokladanými aktivitami počítať.

---

 *) Pre SR je to v zmysle zákona o ochrane pamiatkového fondu č. 49/2002 par. 29, ods. 2 spracovanie dokumentu „Zásady ochrany, obnovy a prezentácie hodnôt územia“.

---

 prof. Ing. Dionýz Gašparovský, PhD., FEI STU v Bratislave,
Ing. arch. Beata Polomová, PhD., FAD STU v Bratislave

dionyz.gasparovsky@stuba.sk, beata.polomova@stuba.sk

Foto^©: Dionýz Gašparovský (obr. 52 až 59, 61), Beata Polomová (obr. 62)

Literatúra:
[1]CIE 234:2019. A Guide to Urban Lighting Masterplanning (Návod na tvorbu generelu mestského osvetlenia).
[2]CIE 136:2000. Guide to the Lighting of Urban Areas (Návod na osvetlenie mestských oblastí).
[3]CIE 094-1993. Guide for Floodlighting (Návod na ilumináciu).
[4]CIE 236:2019. Lighting for Pedestrians: A Summary of Empirical Data (Osvetlenie pre chodcov: súhrn empirických údajov).
[5]STN 36 0410:2019. Osvetlenie pozemných komunikácií. Výber tried osvetlenia.
[6]ČSN CEN/TR 13201-1. Osvětlení pozemních komunikací – Část 1: Návod pro výběr tříd osvětlení.
[7]STN EN 13201-2. Osvetlenie pozemných komunikácií. Časť 2: Svetelnotechnické požiadavky.
[8]http://www.led-curbstone.com (prístup: 10.09.2016)

 

Generel verejného osvetlenia 6. časť