Normovanie požiadaviek na denné osvetlenie a insoláciu interiérov v CEN*)

Denné osvetlenie interiérov je jednou zo zložiek, ktorá významne prispieva k tvorbe zdravého a obývateľného prostredia v budovách [10], [9]. Je všeobecne známe, že denné svetlo reguluje biorytmy, zlepšuje imúnny systém čudského organizmu a podporuje riadnu činnosť vnútorných orgánov. Má tiež ekonomický prínos, keď na pracovisku znižuje únavu a neskresľuje podanie farieb, čím prispieva k zvyšovaniu produktivity práce a znižovaniu chýb vo výrobe, a tiež umožňuje verné vnímanie priestoru, ktoré je důležité pre zaručenie bezpečnosti práce. V miestnostiach dobre osvetlených denným svetlom dovoľuje šetriť na prevádzkových nákladoch na umelé osvetlenie [4], [11].

Väčšina mládeže, pracujúcich a seniorov sa v dennej dobe zdržuje v priestoroch budov viac ako 90 % času [12]. O týchto skutočnostiach sa už pomerne dlho vie, učí na univerzitách a prednáša na konferencích a kurzoch. V súčasnosti právne predpisy, normy a odporúčania na návrh denného osvetlenia a preslnenia v jednotlivých krajinách Europskej únie obsahujú nejednotné požiadavky s rôznou celoštátnou, popr. miestnou závaznosťou [15]. Európa si uvedomuje, že zdravie obyvatelstva a dobré nakladanie s prírodnými zdrojmi sú hlavné atribúty fungovania spoločnosti. Denné osvetlenie k týmto zdrojom patrí. V CEN vznikla pracovná skupina CEN/TC 169/WG 11, ktorá má mandát na vypracovanie evropskej normy (EN) pre denné osvetlenie budov. Z pohľadu využitia denného osvetlenia v európskom priestore nastáva nová situácia, keď bude dostupný dokument obsahujúci kritéria, požiadavky a odporúčania pre návrh a hodnotenie dennej osvetlenosti použitelný vo všetkých krajinách EÚ.

Obr. 1. Kontrolné body v obytnej miestnosti

Hodnotenie dennej osvetlenosti v súčasnosti na Slovensku

Na Slovensku sa vyžaduje zabezpečiť vyhovujúce denné osvetlenie a preslnenie zákonmi č. 50/1976 Zb. a č. 355/2007 Z. z. a vyhláškami MŽP SR č. 532/2002, MZ SR č. 541/2007 Z. z., MZ SR č. 554/2007 Z. z. a MZ SR č. 259/2008 Z. z. Pomocou noriem STN 73 0580-1, STN 73 0580-1/Z2, STN 73 0580-2, STN 73 4301 sa realizuje návrh denného osvetlenia a preslnenia v budovách a preukazovanie splnenia normových požiadaviek v projektovej dokumentácii pre územné/stavebné konanie a overovanie riešení denného osvetlenie meraniami [8].

Podľa STN 73 0580-1 sa požaduje zabezpečiť denné osvetlenie v priestore alebo jeho funkčne vymedzenej časti s trvalým pobytom ľudí v sieti bodov na porovnávací rovine počas veľmi nepriaznivých exteriérových svetelných situácií, ktoré sa vyskytujú počas zamračených dní. Denné osvetlenie sa posudzuje z hľadísk:

• úrovne dennej osvetlenosti, pomocou činiteľa dennej osvetlenosti D,
• rovnomernosti osvetlenia,
• rozloženia svetelného toku,
• oslnenia.

Navrhovaná hodnota činiteľa dennej osvetlenosti D pre konkrétnu zrakovú činnosť v bočne osvetľovanej miestnosti musí byť vyššia ako minimálna požadovaná hodnota činiteľa dennej osvetlenosti D ≥ D_min alebo v horne osvetľovanej miestnosti musí byť priemerná hodnota D vyššia ako normou požadovaná D ≥ D_m.

Pokiaľ v pracovných priestoroch a priestoroch občianskej výstavby sa vyhodnocuje denná osvetlenosť v sieti bodov, ktorá je ohraničená vzdialenosťou 1 m od bočných stien, v obytných miestnostiach musí byť priemerná hodnota činiteľa dennej osvetlenosti D– vypočítaná z dvoch bodov umiestnených v strede miestnosti 1 m od bočných stien vyššia ako 0,9 % (1), pričom každá z týchto hodnôt musí byť vyššia ako 0,75 %, Vzdialenosť kontrolných bodov od vnútorného povrchu okennej steny je najviac 3 m – obr. 1.

Zástavby tak, aby priestory v okolitých budovách boli využiteľné pre zrakové činnosti počas prevažnej časti roka bez použitia umelého osvetlenia, t.j. spotreby elektrickej energie. Tienenie okien sa kontroluje pomocou ekvivalentného uhla tienenia α_e. Ten nesmie prekročiť 25° v učebniach škôl a v herniach predškolských zariadení.

Obr. 2. Zóny s denným, združeným a umelým osvětlením

V bežnej zástavbe možno okolité prostory s požiadavkami na denné osvetlenie zatieniť do úrovne 30° a v zónach s vyššou hustotou zástavby do hodnoty 36° alebo 42°. Zóny s vyššou hustotou zástavby v mestách môže určiť jedine oprávnená inštitúcia obce, a nie pracovník na stavebnom úrade, stavebník, investor alebo projektant. Takéto zóny na Slovensku vymedzili mestské zastupiteľstvá v Bratislave a Banskej Bystrici [5], [6]. Norma STN 73 0580-1/Z2 sa uplatňuje v prípadoch hodnotenia dennej osvetlenosti v jestvujúcich budovách, ktoré sa nachádzajú v okolí projektovanej stavby.

Podrobnosti o požiadavkách na prácu v priestoroch pracovísk osvětlovaných denným, umelým a združeným osvětlením a na pracoviskách bez denného svetla stanovuje vyhláška MZ SR č. 541/2007. Najnižšie prípustné hodnoty činiteľa dennej osvetlenosti D vo vnútorných bočne osvetľovaných pracovných priestoroch sú D_min = 1,5 %, pri hornom a kombinovanom osvetlení D_min = 1,5 % a D_m = 3 %.

Obr. 3. Umiestnenie posudzovaného bodu P podľa STN 73 4301 a ČSN 73 4301

Združené osvetlenie možno navrhnúť v priestoroch, v ktorých hodnoty činitel dennej osvetlenosti sú nižšie ako požadované pre denné osvetlenie, ale vyššie ako jedna tretina týchto hodnôt. V prípade kancelárskych prác a zrakových činností s požiadavkou D_min = 1,5 % možno združené osvetlenie navrhnúť v zóne ZO, v ktorej hodnoty činiteľov dennej osvetlenosti sú v intervale 0,5 % ≤ D < 1,5 % (obr. 2). Najnižšie prípustné hodnoty celkovej udržiavanej osvetlenosti na pracovisku sú E_m = 200 lx s dostatočným denným osvětlením a v priestore so združeným osvětlením E_m = 500 lx.

Podľa STN 73 4301 sa vyžaduje preslnenie obytných miestností v bytoch podľa vyhlášky č. 259/2008 Z. z. v miestnostiach predškolských zariadení a na vonkajších plochách určených pre pobyt detí. Čas preslnenia bytov pri zanedbaní oblačnosti je najmenej 1,5 h denne v období od 1. marca do 13. októbra pri výške slnka väčšej ako 5°. Preslnenie sa posudzuje v bode, ktorý je v rovine vnútorného zasklenia 0,3 m nad stredom spodnej hrany osvetľovacieho otvoru a min. 1,2 m nad podlahou (obr. 3). Byt je preslnený vtedy, ak preslnená podlahová plocha obytných miestností je väčšia ako tretina obytnej plochy bytu. Pri posudzovaní preslnenia je dôležité správne stanoviť smer na sever. Ak sa použijú podklady spracované v sieti S-JTSK, musí sa pre dané miesto vypočítať meridiánová konvergencia podľa (2) a v smere hodinových ručičiek stanoviť severný smer.

kde l_z je zemepisná dĺžka miesta.

 

Obr. 4. Namerané denné priebehy celkovej a oblohovej osvetlenosti v zimnom a letnom mesiaci v Bratislave

Premenlivosť vonkajšej osvetlenosti počas dňa

Úrovne prírodného svetla sa počas roka neustále menia v dobe od východu po západ slnka. Najnižšie hodnoty sú v zimnom období a najvyššie v letnom, keď sa slnko nachádza najvyššie nad obzorom. Pravidelné merania dennej osvetlenosti na staniciach CIE IDMP ukazujú, že významný vplyv na výskyt úrovní vonkajších osvetleností má výška slnka, druh, hrúbka, rozloženie a množstvo oblakov na oblohe a tiež znečistenie atmosféry.

Na obr. 4 vidieť značné nepravidelnosti v dennom výskyte celkovej horizontálnej osvetlenosti (plná čiara) a difúznej/oblohovej horizontálnej osvetlenosti (čiarkovaná čiara). Je zrejmé, že množstvo denného svetla prenikajúce do interiéru sa bude tiež meniť počas dňa v závislosti od zmien oblohových jasov vyskytujúcich sa v priestorovom uhle okna. Celkové horizontálne osvetlenosti, zahŕňajúce společný účinok oblohového a slnečného svetla môžu dosahovať úrovne do 110 000 lx.

Disú dostupné v rozsahu 3 000 až 30 000 lx počas dňa. Existujú dva hlavné prístupy využívania denného svetla v budovách. Prvý je založený na stanovení minimálnych požiadaviek pri najnepriaznivejších porodných podmienkach, druhý prístup pracuje s konceptom zabezpečenia minimálních požiadaviek počas doby jeho využívania, t.j. prevádzky vnútorného priestoru, v mieste s rešpektovaním lokálnych celoročních svetelných podmienok. V súčasnosti, keď sa energie stávajú strategickým artiklom, aj v oblasti svetelnej techniky smeruje vývoj k efektívnejšiemu využívaniu dostupného denného svetla. Aktivity v pracovnej skupine CEN/TC169/W11 sledujú tieto najnovšie trendy.

 

Obr. 5. Určenie hodnoty E_med

 

 

Návrh štandardizácie denného osvetlenia v budovách podľa návrhu CEN

V súčasnosti sa celoročné využitie denného svetla v budovách rieši z hygienického a aj energetického hľadiska. Kým pri energetických riešeniach sa často používa metóda certifikácie, v hygienickom prístupe sa hľadajú také riešenia, ktoré zabezpečia bezpečný a zdravý pracovný výkon ľudí v budovách. Pracovná skupina CEN/TC 169/WG11 Daylight má mandát na vypracovanie európskej normy EN pre denné osvetlenie v budovách. Koncept normy zahŕňa oblasti, ktoré pokrývajú takmer celý rozsah problematiky návrhu a hodnotenia denného osvetlenia v budovách.

Norma bude obsahovať textovú časť a časť s prílohami v členení na terminológiu, minimálne požiadavky na osvetlenie, odporúčania pre hodnotenie denného osvetlenia, výhľad, oslnenie a preslnenie/insoláciu. Predmetom tejto normy bude osvetlenie denným svetlom priestorov s trvalým pobytom ľudí, ktoré možno zatriediť podľa funkcie vnútorných priestorov  pracovných aktivít na: priemyselné priestory, administratívne, občianske, školské, zdravotnícke budovy, bytové domy, väznice, budovy pre starostlivosť ľudí a pre obchod.

Navrhuje sa požadovať dennú osvětlenost v úrovni 300 lx ako adekvátnu a 100 lx ako minimálnu pre pobyt a výkon zrakových prác vo vnútorných priestoroch budov s možnosťou navrhovať miesta s vyššími požiadavkami na osvetlenie. Norma pracuje s dvoma novými termínmi pre hodnotenie denného osvetlenia: cieľovým činiteľom dennej osvetlenosti a mediánom difúznej osvetlenosti, ktorý je klimatickým kritériom, nakoso popisuje výskyt difúznej horizontálnej osvetlenosti reprezentujúcej lokálne svetlené podmienky. Klimatický prístup v hodnotení denného osvetlenia so sebou priniesol aj Dianu terminológiu.

Obr. 6. Štatistiky určujúce celoročný výskyt úrovní vonkajších denných osvetleností, ktoré sú prekročené

Medián difúznej osvetlenosti E_med

Vonkajšia osvětlenost od oblohového svetla na horizontálnej ploche na zemi, získaná pre polovicu denných hodín v roku (2 190 h); obr. 5. Z meraní difúznej osvetlenosti je v norme v tabuľke uvedená hodnota Emed pre hlavné mestá členských krajín CEN. Pre Bratislavu platí Emed = 16 300 lx a pre Prahu Emed = 14 900 lx. Hodnotu Emed možno stanoviť z dlhodobých meraní dennej osvetlenosti alebo databáz poskytujúcich osvetlenosti odvodené zo satelitových snímok.

Dostupnosť denného osvetlenia

Hodnota, ktorá v percentách vyjadřuje celoročný výskyt úrovní denných osvetleností, ktoré sú prekročené (napr. 80 % –70 % – 90 %); obr. 6.

Obr. 7. Umiestnenie referenčného bodu P podľa [13]

Cieľový činiteľ dennej osvetlenosti D_T

Hodnota činiteľa dennej osvetlenosti, ktorú treba dosiahnuť na stanovenej časti plochy, aby sa splnilo kritérium na osvetlenie posudzovaného miesta denným svetlom. Na referenčnej horizontálnej rovine hodnota DT zodpovídá úrovni interiérového osvetlenia 300 lx.

Minimálny činitel dennej osvetlenosti D_TM

Minimálna prípustná hodnota činitel dennej osvetlenosti na referenčnej horizontálnej rovine, ktorú třeba splniť, aby bolo posudzované miesto dostatočne osvetlené denným svetlom. Hodnota DTM zodpovedá úrovni interiérového osvetlenia 100 lx.

Slnečné svetlo

Časť priamej slnečnej radiácie, ktorá je schopná vyvolať zrakový vnem [1]. Potenciálna doba preslnenia Suma hodín (napr. v danom dni) v rámci daného obdobia, počas ktorého je slnko nad horizontom bezoblačnej oblohy, ktorá môže byť znížená vplyvom tienenia kopcami, budovami, zeleňou atď. Požiadavky na dennú osvětlenost Splnenie cieľového činiteľa dennej osvetlenosti DT sa predpisuje na polovici pracovnej plochy počas polovice roka. Ak sa na pracovnom mieste bude požadovať osvetlenomseťd 300 lx, mpedlatí vzťah:

Dosadením hodnôt E_med = 16 300 lx a E_med = 14 900 lx, ktoré obsahuje návrh EN, do (2) sa vypočíta hodnota cieľového činiteľa dennej osvetlenosti D_T = 1,85 % pre Bratislavu a D_T = 2,00 % pre Prahu. Treba upozorniť, že cieľový činiteľ dennej osvetlenosti D_T sa nemôže porovnávať ani zamieňať s klasickým činiteľom dennej osvetlenosti D (STN 73 0580-1, ČSN 73 0580), podľa ktorého sa navrhuje, hodnotí a preukazuje denné osvetlenie v budovách v súčasnosti na Slovensku a v Českej republike. Hodnota D_T zabezpečuje dennú osvetlenosť na polovici pracovnej plochy počas polovice roka, t.j. reprezentuje hodnoty difúznej osvetlenosti, ktoré sa vyskytujú počas všetkých, slnečných a neslnečných, situácií. Klasický činiteľ dennej osvetlenosti D predstavuje úroveň osvetlenosti pri zamračenej oblohe, t.j. situáciu, ktorá je najnepriaznivejšia pre osvetľovanie denným svetlom a obyčajne sa vyskytuje počas pochmurných jesenných alebo zimných dní s nízkou vonkajšou osvetlenosťou.

Hodnota minimálneho činiteľa dennej osvetlenosti D_TM sa určuje pre konkrétnu lokalitu pomocou Emed a hodnoty 100 lx, minimálnej prípustnej úrovne dennej osvetlenosti na referenčnej rovine, takto:

Pre Bratislavu s výskytom vonkajšej difúznej osvetlenosti v úrovni mediánu Emed = 16 300 lx a v miestnosti s požadovanou minimálnou osvetlenosťou 100 lx bude DTM = 0,6 %, pričom pre Prahu bude D_TM = 0,7 % pri uplatnení hodnoty Emed = 14 900 lx. Požadovaná hodnota D_TM vypočítaná podľa navrhovanej normy sa nemôže porovnávať ani zamieňať s požadovanými minimálnymi hodnotami činiteľa dennej osvetlenosti podľa STN 73 0580-1 alebo ČSN 73 0580.

Hodnota D_TM zabezpečuje kritickú dennú osvetlenosť počas polovice roka, pričom klasický činiteľ dennej osvetlenosti D predstavuje úroveň osvetlenosti pri zamračenej oblohe, najnepriaznivejšej situácii.

Hodnota D je nižšia a dovoľuje využívať požadované denné osvetlenie počas dlhšieho času, ako je polovica roka.

Z reálnych prevádzok a používania budov vyplýva, že sa v nich využíva denné osvetlenie počas dňa i v roku rôznu dobu. Klasický činiteľ dennej osvetlenosti D neumožňuje rozlišovať vplyv využiteľnosti vnútorného priestoru a celoročné požadavky na potrebu osvetlenia denným svetlom. Zavedením hodnotenia dennej osvetlenosti podľa klimatických kritérií sa umožní reálnejšie bilancovať využívanie denného svetla, spotrebu elektrickej energie na svietenie napr. v priestoroch obchodov, priemyselných budov, v hypermarketoch, školách, kanceláriách, nemocnicích atď. Tam, kde sa v súčasnosti svieti elektrickým svetlom viac ako polovicu dennej doby, cieľový činiteľ dennej osvetlenosti D_T umožní navrhovať osvetľovacie otvory tak, že reguláciou osvětlovacích sústav sa zníži spotreba elektrickej energie. Existuje veľa typov budov a vnútorných priestorov, v ktorých sa denné svetlo využíva dlhšie ako počas polovice roka, napr. školy, nemocnice, administrativně budovy, obytné budovy, škôlky, jasle atď.

Uplatnením hodnotenia dennej osvetlenosti podľa E_med v týchto typoch budov by sa mohlo stať, že namiesto úspor elektrickej energie na svietenie sa bude elektrická energia spotrebovávať v tom čase, kedy to dnes nie je potrebné. Aby sa tomu predišlo, bola navrhnutá statistika fraction of time (časový podiel) v percentách, ktorá určuje pravděpodobnost výskytu úrovní osvetlenosti reprezentujúcej spodnú hranicu difúznej horizontálnej osvetlenosti E_F, podľa ktorej využiteľné osvetlenosti prevyšujú E_F počas celého roka. Na obr. 6 Fmed zodpovedá osvětlenost E_med = 16 300 lx, 80 % výskyt je nad hranicou svetlenosti E_80% =5 320 lx a 90 % údajov je nad hranicou osvetlenosti E_90% = 2 940 lx.

Obr. 8. Orientácia okien preslnených miestností

Požiadavky na preslnenie/insoláciu

Navrhuje sa požadovať insoláciu minimálne 1,5 h pre kritický deň 21. Marca v jednej obytnej miestnosti bytového alebo rodinného domu, v herniach predškolských zariadení a v lôžkových izbách nemocničných pavilónov.

Preslnenie sa bude posudzovať v referenčnom bode na vnútornom povrchu fasády v strede šírky okenného otvoru vo výške minimálne 1,2 m nad podlahou (obr. 7).

Do hodnotenia preslnenia sa započítavajú výšky slnka γ_s vyššie ako minimálne hodnoty γ_s,min, ktoré sú uvedené v tabuľke prEN pre všetky hlavné mestá členských krajín CEN. Vo výpočtoch preslnenia sa nezohľadňuje vplyv oblačnosti.

Metodika hodnotenia preslnenia vychádza z predpokladu efektívneho využívania slnečného žiarenia v budovách, orientále budovy v území tak, aby bolo možné preslniť budovy s vnútornou chodbou (typické pre lôžkové pavilóny nemocníc alebo chodbové bytové domy) a bola umožnená zástavba na okolitých stavebných parcelách lepšie, ako je v súčasnosti. To sa dosahuje jednoduchým pravidlom orientále okna, odklonom jeho normály n do 120° od juhu smerom na severovýchod a v smere hodinkových ručičiek na severozápad (obr. 8). Okolité tieniace překážky ako budovy sa musia zohľadniť vo výpočte celkového preslnenia.

Obr. 9. Vnútorný priestor s pobytom ľudí má mať dobrý výhľad do exteriéru

Požiadavky na výhľad

Vnútorný priestor s pobytom ľudí počas významnej doby má mať dobrý výhľad do exteriéru. Výhľad pozostáva z dvoch častí: horná časť – obloha, spodná časť – okolie a/alebo terén (budovy, kopce, zeleň, krajina); obr. 9. Norma súčasne predpisuje minimálnu plochu okna vo fasáde v smere výhľadu a minimálnu plochu iestnosti, z ktorej má byť dobrý výhľad.

Vzdialenosť vonkajších tieniacich prekážok má byť najmenej 6 m. Posudzovaný bod je vo výške 1,2 m nad podlahou (úroveň očí sediacej osoby) alebo 1,7 m nad podlahou (úroveň očí stojacej osoby).

Požiadavky na oslnenie

Priestory budov sú osvetľované denným svetlom hlavne oknami a svetlíkmi, ktoré možno zatriediť medzi veľkoplošné zdroje svetla. Oslnenie zraku môže vznikať aj od okien pri slnečných situáciách alebo od vysokých jasov pri svetlej oblačnosti. V týchto prípadoch metodika hodnotenia oslnenia podľa UGR nedáva spoľahlivé výsledky a bola navrhnutá metóda hodnotenia oslnenie od zdrojov denného svetla pomocou indexu pravdepodobnosti oslnenia denným svetlom DGP (Daylight Glare Probability) takto:

kde

E_v je vertikálna osvetlenosť v úrovni očí (lx),

P pozičný index (–),

L_s jas zdroja, (cd·m–²),

ω_s priestorový uhol zdroja jasu, (–),

i číslo zdroja jasu.

Záver

Nová norma EN pre denné osvetlenie v budovách má ambíciu priniesť kritériá a odporúčania pre návrh a hodnotenie dennej osvetlenosti podľa nového spôsobu, ktorý pracuje s fotometrickými veličinami lx a cd·m^–2 a s lokálnymi podmínkami svetelnej klímy. Tým sa vytvára rámec pre väčší rešpekt denného osvetlenia budov a preslnenia bytov vo všetkých krajinách CEN, nielen v tých, ktoré v súčasnej dobe majú zavedené svetelnotechnické normy. Tak ako každý nový predpis má určité výhody aj nevýhody, tak je to aj u novej prichadzajúcej eupropskej normy pre denné osvetlenie. Nové kritériá umožnia efektívnejšie využívať denné osvetlenie v budovách v danej lokalite a lepšie pracovať so združeným osvetlením. Problematickou časťou novej normy je spôsob verifikácie architektonických návrhov a teoretické zdôvodnenie získaných výsledkov. Tým, že norma prEN pracuje s fotometrickými veličinami v oblastiach stimulujúcich a tvoriacich zdravé vizuálne prostredie, je predpoklad, že budovy v EU budú navrhované hlavne pre ľudí a denné svetlo nebude vážené koeficientom v komplexe environmentálnych faktorov.

Poďakovanie

Príspevok vznikol za podpory projektu APVV-0118-12 a VEGA 2/0117/14.

Literatúra:

[1] CIE S 017/E:201 http://cie.co.at/index.php?i_ca_id=827: ILV: International Lighting Vocabulary. Vienna, CIE. http://eilv.cie.co.at/
[2] ČSN 73 0580-1:2007 Denní osvětlení budov. Část 1: Základní požadavky. Praha, ČNI.
[3] ČSN 73 4301 Obytné budovy. Praha, ČNI.
[4] DARULA, S. – GAŠPAROVSKÝ, D.: Denné osvetlenie v budovách: posúdenie podľa STN 73 0580 a STN EN 15193. Projekt – Stavba, 2008, 3, 1-2, s. 27–29.
[5] DARULA, S. – RAKOVSKÝ, Š. – GOGA, P.: Zóny s vyššou hustotou zástavby v Bratislave. Projektový podklad. Projekt – Stavba, 2008, 5-6, s. 18–20 a s. 28–29.
[6] DARULA, S. – KELEMAN, Ľ. – OBERMAN, P.: Zóny s vyššou hustotou zástavby v Banskej Bystrici. Projektový podklad. Projekt – Stavba, 2009, 4, 3-4, s. 30–32.
[7] DARULA, S. – CHRISTOFFERSEN, J. – MALÍKOVÁ, M.: Sunlight and insolation of building interiors. Energy Procedia, 2015, v tlači.
[8] FERENČÍKOVÁ, M.: Realita spracovávania svetelno-technických posudkov v praxi. Světlo, 2015, č. 3, s. 47–51.
[9] FLIMEL, M.: Daylight ensuring predictive buildings design. Przeglad Elektrotechniczny, 2008, 84, č. 8, s. 26–28.
[10] JOKL, M. – KOČÍ, J.: Výstavba jako faktor tvorby životního prostředí. Praha, SNTL, 1986.
[11] ŠUMPICH, J. – NOVÁK, T. – CARBOL, Z. – SOKANSKÝ, K.: Software calculation tool for light savings in the buildings compared with real measured data. In: Proc. of the 14th Int. Scientific Conf. Ellectric Power engineering, 2013, s. 677–680.
[12] KRTILOVÁ, A. – MATOUŠEK, J.   MONZER, L.: Světlo a osvětlování. Praha,: Avicenum, 1981.
[13] prEN xxx 2013. 6. Daylight of Building. Draft.
[14] STN 73 0580-1:1987 Denné osvetlenie budov. Časť 1: Základné požiadavky. Praha, ÚNM.
[15] STN 73 0580-1/Z2:2000 Denné osvetlenie budov. Základné požiadavky. Bratislava, SÚTN.
[16] STN 73 0580-2:2000 Denné osvetlenie budov. Časť 2: Denné osvetlenie budov na bývanie. Bratislava, SÚTN.
[17] STN 73 4301:2005 Budovy na bývanie. Bratislava, SÚTN.
[18] Vyhláška MŽP SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.
[19] Vyhláška MZ SR č. 541/2007 Z. z., o podrobnostiach o požiadavkách na osvetlenie pri práci v znení vyhlášky MZ SR č. 206/2011 Z. z.
[20] Vyhláška MZ SR č. 554/2007 Z. z., o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia starostlivosti o ľudské telo.
[21] Vyhláška MZ SR č. 259/2008 Z. z., o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálních požiadavkách na byty nižšího štandardu a na ubytovacie zariadenia.
[22] Zákon č. 50/1976 Zb., o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).
[23] Zákon č. 355/2007 Z. z., o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov.

Poznámka recenzenta:
Skupina CEN/TC 169/WG 11 pracuje na textu celoevropské normy na denní osvětlení a oslunění budov již několik let i za účasti zástupců z České republiky. V současné době se tato činnost dostává do závěrečné rozhodující fáze. Věříme, že v soudobých podmínkách technických proměn stavebnictví a rozvoje urbanismu nová evropská norma přispěje ke zkvalitnění vnitřního prostředí a k efektivní regulaci výstavby, která je potřebná pro zajištění nezbytného standardu denního světla i přímého slunečního záření pro zdravý život lidí v budovách, a zároveň ponechá dostatečně široký prostor pro uplatnění geografických, klimatických a kulturně-historických odlišností jednotlivých regionů v evropském prostoru.