Problémy s posudzovaním elektrickej inštalácie v nábytku
Predložený príspevok sa zaoberá problematikou revízií elektrickej inštalácie v nábytku. V Slovenskej republike v súčasnosti platí STN 33 2312: 2013 Elektrotechnické predpisy. Elektrické zariadenia malého a nízkeho napätia v pevných horľavých materiáloch a na nich.
Norma nahradila normu STN 33 2312 z mája 1985 a v jej predmete je o. i. uvedené, že neplatí pre dopravné prostriedky a pre elektrické zariadenia zabudované v elektrických spotrebičoch a v nábytku, z čoho vyplýva, že sa už dlhší čas pri navrhovaní (projektovaní), montáži, údržbe a revíziách elektrických inštalácií resp. elektrických zariadení v nábytku, nie je o čo oprieť.
Takéto právne1 aj normalizačné vákuum vytvára potom podmienky pre rôznych amatérov, ktorí sa tvária ako elektrikári, alebo elektrikárov, ktorí nemajú príslušné vedomosti, t. j. sú v tejto oblasti amatérmi a ktorí za prioritu považujú funkčnosť zariadenia a ak aj niečo o bezpečnosti elektrických zariadení vedia, tak to považujú za čosi čo ich brzdí v tvorivosti a rozlete.
Dôsledkom potom je, že pri inštalácii elektrického zariadenia do nábytku, ktorý nie je nehorľavý, sa nanajvýš dodržia len požiadavky na ochranu pred úrazom elektrickým prúdom, prípadne na správnu dimenziu vodičov. Následne sa použijú najlacnejšie, ale nevhodné materiály, často bez akéhokoľvek označenia (zakúpené zrejme na jarmoku alebo na burze), a aj nesprávne spôsoby inštalácie. Jedna z takýchto inštalácií je na priloženom obrázku. Pritom obecne platí, že ak výrobca neurčil vzdialenosť svietidla od horľavého materiálu alebo táto nie je známa, tak sa postupuje podľa STN 33 2000-4-42.
Obr. 1. Nebezpečné umiestnenie svietidiel v drevenej toaletnej skrinke. Osvetľované čelné zrkadlo je upevnené na drevených dvierkach skrinky a už pri ich pootvorení je horná hrana dvierok od svietidla vzdialená menej ako 5 mm. Pri chvíľkovej nepozornosti (otvorení dvierok pri zapnutom osvetlení) došlo takmer okamžite k opáleniu ich hornej hrany.
Následne sa v praxi vyskytujú dve možnosti pri revízií takýchto výtvorov:
a) zariadenie bude revidovať revízny technik, ktorý namiesto toho, aby zvážil všetky riziká, ktoré inštalácia v danom usporiadaní predstavuje, sa bude až alibisticky držať toho, že STN 332312 pre elektrické zariadenia zabudované v nábytku neplatí a o tom čo sa píše v právnom predpise (pozri ďalej) buď nebude vedieť nič, alebo nebude podľa toho postupovať a isto nebude chcieť nič vedieť ani o tom, že požiar môže vzniknúť aj od nesprávne nainštalovaného elektrického zariadenia v nábytku,
b) inštaláciu v nábytku bude revidovať revízny technik, ktorý bude požadovať, aby spĺňala základné princípy bezpečnosti obsiahnuté v STN 33 2312, alebo bude postupovať podľa platného právneho predpisu. Potom je veľmi pravdepodobné, že takýto revízny technik nebude už na ďalšiu spoluprácu prizvaný.
V predchádzajúcej časti bolo spomenuté o. i. aj právne a normalizačné vákuum, ktoré je však iba zdanlivé preto, lebo Vyhláška 508/2009 Z. z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia (ďalej len Vyhláška), ponúka riešenie tohto problému, iba to nie je na prvý pohľad viditeľné. Pri aplikovaní Vyhlášky sa totiž často zabúda na to, že väčšina jej ustanovení sa týka všetkých technických, a teda aj všetkých elektrických zariadení bez ohľadu na mieru ohrozenia (A, B, C), ktoré tieto zariadenia predstavujú.
Pre zopakovanie sú ďalej uvedené niektoré časti z § 3, 5, 6 Vyhlášky zoradené, podľa možnosti, do logického sledu:
– požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane požiadaviek na zaistenie bezpečnosti vyhradených technických zariadení (VTZ) určuje konštrukčná dokumentácia a sprievodná technická dokumentácia;
– vyrábať, montovať na mieste budúcej prevádzky a rekonštruovať VTZ možno iba podľa konštrukčnej dokumentácie;
– konštrukčnú dokumentáciu zabezpečí dodávateľ VTZ v súlade s bezpečnostnotechnickými požiadavkami;
– bezpečnostnotechnickou požiadavkou je požiadavka upravujúca technické riešenie a spôsob prevádzky a kontroly technického zariadenia (t.j. nielen vyhradeného technického zariadenia – poznámka I. M.) ustanovená právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci2 alebo požiadavka posúdená a uvedená právnickou osobou oprávnenou na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení podľa § 14 zákona3 (ďalej len „oprávnená právnická osoba“) v odbornom stanovisku, ak požiadavky na technické zariadenie nie sú upravené právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Na základe uvedeného možno minimálne pre elektrické zariadenia s vyššou mierou ohrozenia (B) a niektoré zariadenia/obvody skupiny s nižšou mierou ohrozenia (C)4 odvodiť:
a) výroba, montáž a rekonštrukcia sa vykonáva podľa konštrukčnej dokumentácie, ktorá určuje bezpečnostnotechnické požiadavky,
b) pokiaľ nie sú pre dané zariadenie právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci stanovené bezpečnostnotechnické požiadavky, tak posúdenie konštrukčnej dokumentácie z tohto hľadiska vykoná oprávnená právnická osoba v odbornom stanovisku.
Poznámka 1: Povinnosť zaistiť vyššie uvedené odborné stanovisko netreba zamieňať s povinnosťou zaistiť odborné stanovisko k dokumentácii pre elektrické zariadenia s vysokou mierou ohrozenia (A).
Poznámka 2: Takmer isto možno tvrdiť, že oprávnená právnická osoba bude posudzovať elektrické zariadenie v nábytku s využitím poznatkov uvedených v STN 332312 a poznatkov uvedených v IEC 60364-7-713 5 resp. ČSN 332000- 7-7135 s tým, že normy použije prinajmenšom ako odbornú literatúru.
Je to zdôvodniteľné, lebo takáto osoba s vysokou pravdepodobnosťou nemá k dispozícií skúšobné laboratórium a bude sa opierať o najdostupnejšie údaje, čo je nielen reálne a najschodnejšie, ale aj najmenej nákladné.
Diametrálne iná situácia je v prípade zabudovaných spotrebičov, ktoré rieši STN EN 60335-1. Pri ich revízií treba v prvom rade skontrolovať, či ide o spotrebiče určené na zabudovanie, a ak áno, či sú nainštalované v súlade s požiadavkami, ktoré určil výrobca (rozmery priestoru, upevnenie spotrebiča, minimálne vzdialenosti medzi spotrebičom a okolitou konštrukciou, usporiadanie a minimálne rozmery vetracích otvorov atď.). Zabráni sa tak nielen poškodeniu/vznieteniu horľavého nábytku, ale aj prípadnému poškodeniu spotrebiča.
Záverečné konštatovanie
V STN 33 200-6 v čl. 6. 3. 1 je definícia revízie elektrickej inštalácie: „všetky opatrenia, ktorými sa kontroluje súlad elektrickej inštalácie s príslušnými požiadavkami IEC 60364.“
ČSN 33 2000-7-713 síce v SR neplatí, ale – ako už bolo povedané – je prekladom IEC 60364-7-713 a ak uvážime, že citovaný článok sa neodvoláva na STN, ale na súbor IEC 60364 a jeho jednotlivé časti nekonkretizuje, tak by použitie poznatkov uvedených v ČSN 33 2000-7-713 mohlo byť zdôvodniteľné.
1 Zákon 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi ani súvisiace vyhlášky túto problematiku neriešia.
2 § 39 Zákonníka práce
3 Zákon 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
4 Všetky elektrické zariadenia v obvode SELV zaraďuje Vyhláška do skupiny C (nie sú VTZ), ale z hľadiska nebezpečenstva vznietenia okolitých horľavých materiálov nie je medzi niektorými zariadeniami/obvodmi SELV, napr. obvodmi osvetlenia, a podobnými zariadeniami skupiny B (ktoré VTZ sú) podstatný rozdiel. Túto skutočnosť Vyhláška nezohľadňuje, ale v záujme toho, aby každá elektrická inštalácia bola bezpečná, je jej zohľadnenie nevyhnutné.
5 Táto časť IEC 60364 nie je zatiaľ v SR prevzatá, ale v ČR platí ČSN 332000-7-713 - Elektrické instalace nízkého napětí - Část 7-713: Zařízení jednoúčelová a ve zvláštních objektech – Nábytek, ktorá je prekladom IEC 60364-7-713.