Pripomienky k norme STN 33 2000-6

V roku 2018 vyšla STN 33 2000-6: 2018 Elektrické inštalácie nízkeho napätia. Časť 6: Revízia (ďalej len „norma“). Norma nahradila anglickú verziu STN 33 2000-6: 2017, ktorá od 1. 1. 2017 nahradila STN 33 2000-6: 2007 v celom rozsahu a obsahuje HD 60364-6: 2016 vrátane opravy HD 60364-6: 2016/AC: 2017-11 v slovenskom jazyku. V norme sú viaceré sporné miesta a predložený príspevok upozorňuje na niektoré z nich.

1. V článku 6.3.2 normy je definovaná prehliadka (elektrickej inštalácie) ako kontrola elektrickej inštalácie s použitím všetkých zmyslov a jej cieľom je posúdiť správnosť výberu a montáže elektrických zariadení. Zároveň je v čl. 6.4.2.1 normy napísané, že prehliadka musí predchádzať skúšaniu a zvyčajne sa vykonáva pred uvedením inštalácie do stavu pod napätím.

Už na prvý pohľad vidno, že definícia nie je precízna, lebo zo základnej školy je známe, že zmyslov je päť: zrak, sluch, čuch, chuť a hmat a vo svetle tohto faktu použitie všetkých zmyslov neobstojí, pretože platí:

– ak nepočítame sluchovú kontrolu napr. cvakania spínačov, tak pri inštalácii nepripojenej na napätie (prehliadka) sa dá zo zmyslov uplatniť len zrak a hmat,

– sluch sa dá uplatniť až pri inštalácii, ktorá je pod napätím a (najlepšie) v plnej prevádzke. Podobne je to aj s čuchom, pričom treba poznamenať, že čuchom sa vnímalo najmä (alebo len) prehrievanie izolácie niektorých zariadení a s tým súvisiaci charakteristický pach. Je diskutabilné, či v čase, keď je na trhu množstvo rôznych senzorov a existujú aj termovízne kamery sa používanie čuchu na tento účel ešte uplatňuje. A veľmi diskutabilné je aj to, či sa v tejto etape a týmito zmyslami posudzuje správnosť výberu a montáže elektrických zariadení,

– nie je známe, ako by sa dala použiť chuť (pre testovanie pH kvapalín je vhodné použiť lakmusové papieriky).

Popísaný nedostatok – našťastie – negatívne neovplyvní prácu revízneho technika ani bezpečnosť elektrickej inštalácie, iba poukazuje na „kvalitu“ HD. Iné je to však v prípade ďalších nedostatkov.

2. Norma používa pojmy:
− hlavné pospájanie,
− hlavné uzemnenie,
− hlavný ochranný uzemňovací vodič,
− zemná poruchová slučka,
− hlavné ochranné vodiče,
− hlavné uzemňovacie vodiče,
ktoré nie sú v norme definované. Pojmy neuvádzajú ani Medzinárodné elektrotechnické slovníky STN IEC 60050-195: 1999, STN 33 2000-2: 2004 a už vôbec nie sú uvedené resp. definované v súvisiacich STN 33 2000-4-41: 2007 a STN 33 2000-5-54: 2012 a nenachádzajú sa ani v roku 2019 vydanej STN 33 2000-4-41, čo by aspoň čiastočne, aj keď oneskorene, riešilo situáciu. Následne je používateľ normy odkázaný na dohady, čo jednoznačne komplikuje používanie normy, môže viesť k omylom a nesporne zhoršuje celkovú situáciu v názvosloví a definíciách v celom súbore STN 33 2000.

3. O skúšaní spojitosti vodičov sa v článku 6.4.3.2 píše:
Spojitosť vodičov a spojenie s neživými časťami, ak sa použije, musí sa preveriť meraním odporu na:
a) ochranných vodičoch vrátane vodičov na ochranné pospájanie,
b) neživých častiach a
c) v prípade koncových okružných obvodov, na pracovných vodičoch.

Poznámka: – Pozri aj prílohu A.

Pre úplnosť treba dodať, že príloha A má názov: Odhad hodnoty odporu, ktorú možno predpokladať pri skúške spojitosti a obsahuje tabuľku, ktorá uvádza charakteristický odpor medených vodičov jednotlivých prierezov v mΩ/m pri teplote 30 °C. Čiže z nameraného odporu a dĺžky vodiča sa má vyhodnotiť jeho spojitosť.

V článku sú viaceré nedostatky a v dôsledku toho je jeho praktické použitie v súčasnej podobe veľmi sporné. Za nedostatky možno považovať:

– už samotný názov článku 6.4.3.2 Spojitosť vodičov nekorešponduje sjeho obsahom a s metódou, ktorú naznačuje príloha A. Podľa slovníka SJ má slovo spojitosť resp. spojitý viacero významov a jeden z nich – ktorý v danej súvislosti prichádza do úvahy – je neprerušenosť resp. neprerušený. Ibaže na kontrolu toho, či je vodič neprerušený, postačí obyčajná skúšačka a žiadne ďalšie meranie nie je nutné. Metóda naznačená v prílohe A teda skôr zodpovedá kontrole či je vodič neporušený t. j. kontroluje sa, či vodič nemá také poškodenie, ktoré by viedlo k zmenšeniu jeho prierezu a tým aj k zvýšeniu jeho odporu (o prechodových odporoch viz ďalej),

– bod a) v článku nie je najsprávnejšie formulovaný. Ak sa totiž musí preveriť spojitosť meraním na ochranných vodičoch, tak medzi najznámejšie ochranné vodiče jednoznačne patria vodiče ochranného pospájania a pokiaľ ich článok osobitne spomína, tak je zbytočne prekombinovaný,

– všeobecne o článku platí, že v ňom nie je uvedené nič konkrétne o metóde merania, ale je reálny predpoklad, že sa meria na vedení, s ktorým sa už ďalej nebude manipulovať t. j. na už uloženom vedení.

Iná vec je, že aj keď chýbajúce údaje v norme doplní užívateľ vlastnou skúsenosťou a úsudkom (čo by ale norma formulovaním svojich ustanovení mala vylúčiť), nemusí normou naznačené meranie viesť k želanému výsledku a to ani vtedy nie, keď je prierez vodiča vážne poškodený. Dokazuje to nasledovný príklad.

Príklad:
PE vodič v kábli s Cu lanovaným jadrom s prierezom 70 mm² a dĺžkou 10 m bude mať pri teplote 30 °C podľa tabuľky A.1 odpor 2,817 mΩ.

Predpokladajme také poškodenie vodiča, že v úseku cca 1 cm budú okrem jedného všetky vodiče lanovaného jadra prerušené. Jeden vodič lanovaného jadra má prierez cca 3,6 mm² [1] a jeho odpor podľa tabuľky A.1 potom bude cca 4,2653 mΩ/m.

Odpor poškodeného PE vodiča potom bude 9,99 × 0,2817 + 0,01 × 4,2653 = cca 2,857 mΩ, t. j. nárast odporu bude cca 0,04 mΩ. Zistiť takéto poškodenie z merania odporu a dĺžky vodiča by bolo náročné aj v laboratórnych podmienkach, lebo by si to vyžadovalo presné meranie odporu, rovnako presné meranie dĺžky a nemenej presnú znalosť hodnoty odporu konkrétneho vodiča na jednotku dĺžky (mΩ/m) a prípadnú korekciu na jeho teplotu.

Pre lepšiu predstavu: ak zanedbáme možnú chybu pri meraní odporu už uloženého vedenia, tak 0,04 mΩ predstavuje pri spomínanom vodiči dĺžku cca 0,04 : 0,2817 = 0,14 m, čo je možné interpretovať aj tak, že ak by bol poškodený vodič v skutočnosti o 14 cm kratší, ako bolo vo výpočte uvažované, tak by mal odpor cca 2,817 mΩ a z nameraných hodnôt by sa nedalo zistiť, že je vodič vážne poškodený. Ešte nepriaznivejšia situácia by bola, keby bol kábel z príkladu dlhší alebo by mal PE vodič menší prierez (napr. 35 mm²).

Toľko teória. V praxi by situáciu zhoršil aj fakt, že pre meranie by bol potrebný pomocný vodič, ktorý by sa musel spojiť na jednej strane s meraným PE vodičom a meral by sa odpor takejto slučky, čo by do merania vnášalo ďalšie nepresnosti.

Potom je namieste otázka, či vôbec existujú také poškodenia vodičov, ktoré by sa naznačeným spôsobom na už uloženom vedení dali zistiť a ak áno, či by sa tieto poškodenia nezistili aj meraniami, ktoré sa musia vykonávať z iných dôvodov (impedancie poruchových slučiek, odpory uzemnia).

Pritom relatívne presnejší a jednoduchší spôsob odhadu, či je vodič v kábli poškodený, ku ktorému netreba poznať nič z toho, čo uvádza príloha normy A, by mohol byť ten, že sa za rovnakých podmienok zmeria odpor dvoch žíl toho istého kábla, u ktorých sa predpokladá, že majú menovitý prierez, charakteristický odpor, dĺžku aj teplotu rovnakú a tieto dve hodnoty sa porovnajú.

Poznámka: V praxi sa možno stretnúť so zaujímavými dôsledkami tohto článku. Vo viacerých revíznych správach bolo napísané, že sa meral odpor ochranných vodičov, uvedený bol aj príslušný merací prístroj a aj namerané hodnoty odporu, ale o spôsobe merania dĺžky pevne uložených vedení (vrátane ich dĺžok v rozvádzači), pomocnom vodiči pre meranie (t. j. metodike merania) a následnom vyhodnotení nameraných hodnôt tam (pre istotu) nebolo ani slovo, čiže zjavne išlo o zbytočný alibizmus a následnú fikciu.

Diametrálne iná situácia je pri kontrole pohyblivých prívodov k spotrebičom. Vyhodnocovanie nameraného odporu ochranného vodiča v týchto prípadoch je podrobne popísané v [2]. Pre informáciu je z [2] uvedená aj časť tabuľky s orientačnými intervalmi, v ktorých by sa odpory ochranných vodičov jednotlivých prierezov a dĺžok mali nachádzať, pričom pri výpočte bolo uvažované meranie medzi ochranným kontaktom vidlice a neživou časťou spotrebiča.

Odlišnosť oproti meraniu už uložených vedení je v tom, že pri meraní sa s prívodom nielen dá, ale aj má pohybovať [3], [4] a poškodenie vodiča nemusí indikovať nameraná hodnota odporu, ktorá pri menšom poškodení môže byť aj v danom intervale, ale istejšie ho môže resp. bude indikovať kolísanie odporu pri pohybovaní vodičom.

Vypočítaný interval odporov ochranného vodiča medzi ochranným kontaktom vidlice a neživou časťou elektrického zariadenia

Ďalším sporným ustanovením je v článku spomínaný odpor ochranného vodiča meraný na neživých častiach. Na takéto meranie sa v plnom rozsahu vzťahuje predchádzajúci príklad a ešte je potrebné spresniť, že spojenie neživej časti s ochranným vodičom (kvalita spojenia) sa overuje meraním prechodového odporu medzi vodičom PE tesne pri jeho vstupe do svorky PE zariadenia a príslušnou neživou časťou zariadenia a nie meraním ochranného vodiča na neživých častiach, – bod c) článku je neúplný:
– nie je v ňom uvedené napájacie vedenie, ktoré je tvorené paralelne zapojenými káblami a to bez ohľadu na to, či ide o koncový obvod alebo nie, lebo v takomto prípade je riziko, ktoré vyplýva z poškodenia alebo prerušenia niektorého pracovného vodiča rovnaké alebo väčšie, ako v prípade koncových okružných obvodov,
– v uvedenom bode a aj v celej norme nie je zmienka o okružnom rozvode [5] a pritom v prípade okružného rozvodu okrem vyššie spomenutého rizika vzniká (aj pri nepoškodených vodičoch) riziko, že pri ochrane samočinným odpojením napájania nebudú dodržané predpísané časy odpojenia [6].

4. V norme je v prílohe E okrem iného uvedené, citujem: „Pri položkách, ktoré sú v oddiele M klasifikované ako C1 (bezprostredné nebezpečenstvo) je bezpečnosť používateľov inštalácie ohrozená a odporúča sa (podčiarkol I. M.), aby oprávnená osoba bezprostredne vykonala nevyhnutné nápravné opatrenia.“

Toto ustanovenie nie je v súlade s právnym predpisom a aby bolo možné posúdiť mieru, do akej je nesprávne, treba poznať význam resp. váhu jednotlivých formulácií a výrazov používaných v STN.

Pokiaľ ide o bývalé záväzné normy, z ktorých niektoré ešte platia, sú ustanovenia a formulácie dostatočne popísané v [7].

Pre STN je vydaný metodický postup MP 1: 2014; Metodický postup č.1; Metodický postup o stavbe, členení a úprave slovenských technických noriem, ktorý vydal Úrad prenormalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR. V uvedenom dokumente je príloha C a podľa tejto prílohy výraz odporúča sa sa používa na odporúčanie jednej z viacerých možností ako najvhodnejšej bez toho, žeby sa vylúčili ostatné, alebo na vyjadrenie, že istý smer činnosti sa uprednostňuje, ale sa nevyhnutne nepožaduje (podčiarkol I. M.).

A práve vo svetle tejto skutočnosti treba posudzovať text citovaného ustanovenia normy, lebo je vo výraznom rozpore s právnym predpisom, ktorý je v tomto smere oveľa prísnejší a jeho dodržanie jednoznačne zaisťuje bezpečnosť osôb, hospodárskych zvierat a majetku.

Vo vyhláške SÚBP č. 59/1982 Z. z. je v § 194 odsek (7) stanovené, citujem: „Elektrické zariadenia, pri ktorých sa zistí, že ohrozujú život alebo zdravie osôb, sa musia (podčiarkol I. M.) ihneď odpojiť a zabezpečiť“. Ďalší komentár nie je nutný.

Záver

Na začiatku príspevku bolo povedané, že v norme sú viaceré sporné miesta a v príspevku sú popísané len niektoré z nich, ale už aj tie naznačujú, že preberané HD nie sú bezchybné, presnejšie, že obsahujú dosť a aj vážnych chýb a je otázne či je nevyhnutné preberať HD aj s chybami.

Okrem predpisov a noriem uvedených priamo v texte, boli použité:
[1] Katalóg nkt cables: Silové vodiče a kabely
[2] Maas, Igor. Niektoré problémy s praktickým použitím STN 33 1600 a STN 33 1610. Elektrotechnik 2009. (4).
[3] STN 33 1600: 1996. Revízie a kontroly elektrického ručného náradia počas používania.
[4] STN 33 1610: 2002. Revízie a kontroly elektrických spotrebičov počas používania.
[5] STN 34 1610: 1963. Elektrický silnoprúdový rozvod v priemyselných prevádzkach.
[6] Maas, Igor. Overenie podmienok na ochranu samočinným odpojením napájania. Elektro. 2008. (6).
[7] Maas, Igor. Poznámky k používaniu technických noriem. Elektro. 2010. (3).