Pripomienky k norme STN 33 1610

V STN 33 1610: 2002 Revízie a kontroly elektrických spotrebičov počas používania (ďalej len norma) sú viaceré problémové miesta. Ide o sporné ustanovenia, ďalej o ustanovenia, ktoré je z dôvodu ich správnej interpretácie vhodné doplniť, a normu možno považovať aj za zastaranú, lebo nie vždy reflektuje súčasný stav techniky a požiadavky praxe. Pretože sa norma bez významnejšej zmeny stále používa, je vhodné, aby bol používateľ na spomínané problémy upozornený a mohol ich pri revízií v čo najväčšej miere eliminovať.

Spomínaná norma bola vydaná v roku 2002 a obsahuje ČSN 33 1610:1999 v českom jazyku.

Išlo o prvé vydanie normy, ktorá súhrnne riešila revízie elektrických spotrebičov, a tým išlo aj o prelomovú udalosť v tom, že:
− do vydania normy sa dôraz kládol na revíziu (rozvodnej) elektrickej inštalácie a revízie elektrických spotrebičov sa buď vôbec nevykonávali, alebo boli považované za druhoradé.

Vydaním normy boli spotrebiče a ich bezpečnosť postavené na rovnakú úroveň ako bezpečnosť spomínanej inštalácie a norma zároveň rešpektovala fakt, že spotrebiče obvykle sú viac namáhané ako elektrické rozvody a obvykle je s nimi užívateľ v častejšom a tesnejšom kontakte ako s rozvodnou elektrickou inštaláciou;

− do vydania normy sa lehoty revízií spotrebičov určovali podľa STN 33 1500, resp. jej predchodkýň, a ak sa teda vôbec vykonávali, tak v rovnakých lehotách ako elektrický rozvod v danom priestore. Vydaním normy sa lehoty revízií spotrebičov držaných v ruke a prenosných spotrebičov podstatne skrátili, čo prispelo k zaisteniu ich väčšej bezpečnosti;
− do vydania normy bolo potrebné hľadať požiadavky na revíziu spotrebičov (metódy meraní, prípustné hodnoty nameraných veličín atď.) v rôznych normách [1], [2], [3], firemnej literatúre [4], popr. v normách pre konkrétne výrobky. Norma predstavovala ucelený materiál a jej vydaním sa tento problém zredukoval na minimum alebo
– vo väčšine prípadov – celkom odpadol

Je samozrejmé, že každú normu preverí až prax, a tým skôr to platí o norme, ktorá bola absolútnou novinkou. Z tohto pohľadu treba hodnotiť aj ďalej vymenované sporné a diskutabilné miesta v nej.

Predmet normy a rozdelenie spotrebičov

K predmetu normy: Predmetom normy sú revízie a kontroly elektrických spotrebičov, ale samotný predmet (elektrický spotrebič), ktorého sa revízie a kontroly v najväčšej miere týkajú, nie je v norme definovaný.

Predmetom normy sú aj pohyblivé prívody a šnúrové vedenia. V čase vydania normy platila pre tieto zariadenia norma [1], ktorá – okrem predlžovacích šnúrových prívodov (PŠP) – pre ne platí dodnes (o PŠP viď ďalej). Naviac o šnúrových vedeniach nie je v samotnej norme žiadna zmienka.

Z predmetu normy je zrejmé, že platí pre viaceré elektrické zariadenia, ktoré nie sú spotrebičmi. Je to detail, ale dôležitejšie je, že norma ani rámcovo nespomína zariadenia (nie spotrebiče), ktoré sa v praxi iste musia revidovať, ako sú rôzne druhy zásuvkových adaptérov, rozbočovacie zásuvky a pod.

V predmete normy je bez bližšieho vysvetlenia uvedené, že platí aj pre svietidlá, tzn. že platí pre všetky svietidlá a kontrolovať a revidovať by sa mali aj pevne pripojené svietidlá. Avšak kontrolovať a revidovať pevne pripojené svietidlá ako také, presnejšie každé jedno svietidlo ako spotrebič, nie je reálne. Okrem toho by takáto revízia bola pre posúdenie bezpečnosti svietidiel v elektrickej inštalácii aj nepostačujúca [5].

K rozdeleniu spotrebičov: V norme sú spotrebiče rozdelené na prenosné a neprenosné a spotrebiče držané v ruke. Ďalej sú rozdelené podľa používania na skupiny A, B, C, D, E. Na základe rozdelenia sú stanovené lehoty ich kontrol a revízií.

Prenosné spotrebiče skupín C, D, E (okrem držaných v ruke) sa revidujú v lehotách 12 až 24 mesiacov a pre neprenosné spotrebiče týchto skupín platí, že lehoty ich revízií sú závislé od vonkajších vplyvov v priestore, v ktorom sa nachádzajú, t. j. revidujú sa v rovnakých lehotách ako rozvodná inštalácia v danom priestore. Ich revízie sa preto môžu pohybovať v lehotách 12 ž 60 mesiacov a práve táto skutočnosť nereflektuje praktické skúsenosti z revízií.

Prax ukázala, že prevažná väčšina nedostatkov konštatovaných pri revízii spotrebičov napájaných pohyblivým prívodom sa týka práve ich pohyblivého prívodu, a vo svetle tejto skutočnosti rozdelenie spotrebičov na prenosné a neprenosné nemožno považovať za najvhodnejšie.

Príkladom môže byť tlačiareň v kancelárii, ktorá spolupracuje s PC a má hmotnosť viac ako 18 kg. Ide o neprenosný spotrebič skupiny E s lehotou revízií 60 mesiacov. Pritom jej pohyblivý prívod je pod písacím stolom pripojený do viacnásobnej pohyblivej zásuvky predlžovacieho šnúrového prívodu a je dokázateľne rovnako namáhaný ako prívod k PC (prenosný spotrebič), ktorý je pripojený do tej istej zásuvky.

Podobným prípadom môžu byť upevnené spotrebiče, ktoré sú z rôznych dôvodov pripájané k sieti pohyblivým prívodom (v tomto smere možno § 3521 STN 34 0350 považovať za zastaraný).

Opačným prípadom môže byť napr. PŠP, ktorý inak patrí medzi prenosné zariadenia a ktorý je voľne a trvale položený na podhľade (nie je bežne prístupný) a z ktorého vidlicou ani pohyblivou zásuvkou sa nemanipuluje, takže nie je mechanicky ani inak namáhaný.

Pre prax potom možno odporúčať individuálny postup pri protokolárnom zatriedení spotrebičov:
– Spotrebiče sa zatriedia podľa používania (norma, čl. 4).
– Spotrebiče sa rozdelia na spotrebiče pevne pripojené a spotrebiče pripájané k sieti pohyblivým prívodom. Pre neprenosné spotrebiče pripájané pohyblivým prívodom sa určia rovnaké lehoty revízií ako pre spotrebiče prenosné. Výnimku budú tvoriť tie upevnené spotrebiče, ktorých pohyblivý prívod nie je nijako namáhaný a nehrozí mu ani mechanické poškodenie, napr. spotrebiče upevnené na strope (či už priamo alebo pomocou konzoly) a pripájané do zásuvky, ktorá je v ich blízkosti.

Pri súčasnom znení normy môže byť problémom aj zatriedenie spotrebičov do skupín podľa používania (čl. 4 normy).

Prvou je skupina A, do ktorej patria spotrebiče poskytované formou prenájmu ďalšiemu užívateľovi. Zatriedenie spotrebičov do tejto skupiny nie je postačujúce, lebo z neho nie je známe, ako budú spotrebiče konkrétne používané (skupina B, C, D, E) a následne kontrolované a revidované.

Tabuľka 1 v norme určuje lehoty kontrol a revízií spotrebičov skupiny A vždy pred ich vydaním užívateľovi, čo by – pri dlhodobejšom prenájme – mohlo viesť k tomu, že spotrebič nebude kontrolovaný a revidovaný v lehotách, ktoré sú pre konkrétny spotrebič a jeho použitie stanovené.

Riešením by bolo, aby zmluva o prenájme obsahovala minimálne tieto náležitosti:
– či ide o spotrebič prenosný, neprenosný alebo držaný v ruke,
– ako bude spotrebič používaný (skupina podľa čl. 4 normy) a aké budú jeho maximálne lehoty kontrol a revízií,
– podrobnosti o tom, kto a ako zabezpečí vykonávanie kontrol a revízií počas obdobia, v ktorom bude spotrebič prenajatý.

Kontroly a revízie spotrebičov vždy pred ich vydaním užívateľovi by tým neboli dotknuté.

Pre skupinu B platí, že do nej patria spotrebiče používané vo vonkajšom priestore, pričom používaním vo vonkajšom priestore sa rozumie také užívanie spotrebiča, keď je užívateľ a spotrebič vystavený vonkajším vplyvom.

Otázkou potom je, ako zatriediť spotrebiče, ktoré sú vo vonkajšom priestore, ale ich užívateľ vonkajším vplyvom vystavený nie je. Odpoveďou by mohlo byť:
– zistiť, či je takýto spotrebič predmetom normy (mohlo by ísť o pevne pripojené svietidlá, ktorých pravidelná kontrola a revízia ako takých by do normy vôbec nemala patriť),
– ak je spotrebič predmetom normy, platí, že jeho zatriedenie do skupiny B (ani inej skupiny) nebude možné, ale revidovať sa bude podľa normy a lehoty kontrol a revízií určí prevádzkovateľ podľa právnych predpisov a STN.

Skupina C zahŕňa spotrebiče používané pri priemyselnej a remeselnej činnosti vo vnútorných priestoroch. Zoznam priemyselných činností je uvedený v [6] a o remeselných živnostiach pojednáva materiál [7].

Pri zatrieďovaní spotrebičov do tejto kategórie možno odporúčať zváženie spôsobu použitia spotrebiča, ktorý zahŕňa: účel, na ktorý je spotrebič použitý, frekvenciu používania, celkový počet prevádzkových hodín ročne a čas, po ktorý je spotrebič pri jednorazovom použití nepretržite v prevádzke. Inak by mohla nastať paradoxná situácia, keď spotrebič, ktorý je používaný rovnako ako v bežnej domácnosti, bude zatriedený ako spotrebič používaný pri priemyselnej alebo remeselnej činnosti.

Do skupiny D sú zahrnuté spotrebiče používané vo verejne prístupných priestoroch (školy, kluby, hotely atď.).

Prvým krokom pri zatrieďovaní je určiť, či priestor, v ktorom je spotrebič používaný, je verejne prístupným priestorom.

Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky uvádza definíciu: „Priestorom prístupným verejnosti je priestor, do ktorého možno voľne vstupovať a v ktorom sa možno voľne zdržiavať bez časového obmedzenia alebo vo vymedzenom čase, pričom iné obmedzenia, ak existujú a sú osobou splnené, nemajú vplyv na vstup a voľný pohyb osoby v tomto priestore. Za priestor prístupný verejnosti možno považovať aj priestor, ktorý tak označuje osobitný zákon.“

Ďalej je situácia zložitejšia. Z materiálu [8] možno usúdiť, že ťažisko problému je v tom, že spotrebiče v týchto priestoroch môžu používať a aj používajú laici bez dozoru. Takýmito spotrebičmi môžu byť napr. mlynčeky na kávu v samoobsluhách, stojany na vodu v chodbách polikliník a pod. Z toho ale ďalej vyplýva, že samotné umiestnenie spotrebiča a jeho používanie vo verejne prístupnom priestore nemusí zákonite znamenať, že patrí do skupiny D.

Z uvedenej definície a z [8] možno prinajmenšom pre učebne škôl ďalej vyvodiť:
– učebne v škole nie sú verejne prístupným priestorom,
– pokiaľ má škola vhodne spracované miestne pracovné, prevádzkové a bezpečnostné predpisy (MPPaBP) a elektrické spotrebiče sa v učebniach používajú pod dozorom pedagóga (poučenej osoby), nemali by takto používané spotrebiče byť zaradené do skupiny D.

Kontroly a revízie

Možno konštatovať, že norma neberie do úvahy stav techniky a kvalitatívnu úroveň vyhotovenia spotrebičov. Dôkazom je stanovenie lehôt kontrol a revízií pre spotrebiče držané v ruke, ktoré sú stanovené bez ohľadu na triedu ochrany spotrebiča.

Iste platí, že z hľadiska rizika úrazu elektrickým prúdom sú spotrebiče držané v ruke a elektrické ručné náradie porovnateľné, a z tohto pohľadu je existujúca situácia o to prekvapujúcejšia, že v roku 1996 bola vydaná STN 33 1600 Revízie a kontroly elektrického ručného náradia počas používania, ktorá stanovuje lehoty revízií s ohľadom na triedu ochrany náradia.

Osobitnou otázkou je, či má norma určovať pre spotrebiče taxatívne lehoty kontrol. Otázka je namieste z týchto dôvodov:
a) spotrebiče, okrem spotrebičov skupiny D, používajú osoby poučené, ktoré môžu vykonávať aj ich kontroly,
b) prevádzkovateľ elektrických zariadení musí mať vypracované MPPaBP [9] a ich súčasťou musia byť aj povinnosti (zákazy a príkazy) súvisiace s užívaním elektrických spotrebičov a – samozrejme – aj povinná kontrola spotrebičov prinajmenšom pred začiatkom ich použitia v každej pracovnej zmene; vyplýva to aj zo všeobecných bezpečnostných predpisov.

Norma takúto kontrolu pre spotrebiče skupiny D a E ani nespomína a napr. pre prenosné spotrebiče skupiny D stanovuje lehoty kontrol jedenkrát za mesiac.

Treba zopakovať, že kontrola spotrebiča (žiadna časť spotrebiča a jeho prívodu nie je poškodená, vetracie otvory sú voľné atď.) sa musí vykonať pred začiatkom použitia každého spotrebiča v pracovnej zmene a tým skôr v skupine D, ktoré používajú laici bez dozoru. Tieto spotrebiče musí kontrolovať prevádzkovateľom poverený pracovník na začiatku každej pracovnej zmeny a ďalej v intervaloch, ktoré určí prevádzkovateľ.

Problém potom možno zredukovať na konštatovanie, že najväčším rozdielom medzi požiadavkami, ktoré pre kontrolu stanovujú MPPaBP na jednej strane a čl. 6.3.1 normy na strane druhej je, že z kontroly spotrebiča pred začiatkom práce, ktorú stanovujú MPPaBP, sa bežne nevyhotovuje záznam.

Poznámka: Norma pre všetky spotrebiče skupiny B a C predpisuje vykonanie kontroly pred ich použitím. Kontrola sa vykonáva podľa čl. 6.3.1 a podľa čl. 7.1 sa o kontrole vyhotovuje doklad, v ktorom je presné označenie spotrebiča (o. i. aj výrobné alebo inventárne číslo), dátum kontroly, vyhodnotenie vizuálnej kontroly a vyhodnotenie skúšky chodu. Je málo pravdepodobné, že by sa v praxi z každej takejto kontroly korektne vyhotovoval požadovaný záznam.

Riešením by bolo, aby norma žiadne lehoty kontrol neuvádzala a prevádzkovateľ si sám určil lehoty takých kontrol, z ktorých sa záznam vyhotovovať bude.

A ešte jedna pozoruhodnosť: z písmena d) čl. 6.3.1 vyplýva, že pri spotrebičoch triedy ochrany II a III treba kontrolovať, či je pohyblivý prívod neoddeliteľne spojený s vidlicou. Ak platí, že:
− nové pohyblivé prívody sú s neoddeliteľnou vidlicou vyhotovené,
− údržbu elektrických zariadení (s ich rozoberaním) môže vykonávať len osoba s príslušnou kvalifikáciou, potom je namieste otázka, ako by sa na takýto pohyblivý prívod oddeliteľná vidlica dostala, resp. či by sa – v prípade, že tam oddeliteľná vidlica je – nemal okrem (alebo namiesto) prívodu skontrolovať elektrikár.

V predchádzajúcej poznámke bolo spomenuté, čo má doklad o kontrole obsahovať (o. i. aj výrobné alebo inventárne číslo). Problémom je, že mnohé spotrebiče/zariadenia, napr. stolné svietidlá, varné kanvice, PŠP a pod., výrobné ani inventárne čísla nemajú a v norme nie je ustanovenie, ktoré by vlastníkovi určilo povinnosť takéto zariadenia pred ich prvým použitím alebo prvou revíziou označiť tak, aby sa dali spoľahlivo a jednoznačne identifikovať počas celej doby životnosti.

Pri revízií je potom asi jediným riešením, že takéto zariadenia – vo vlastnom záujme – vhodne označí revízny technik.

Ďalší problém sa týka lehôt revízií spotrebičov, ktoré sú v záruke. Prehliadku v tom rozsahu, ako ju určuje čl. 6.3.2 normy, totiž nie je možné vykonať bez demontáže krytov a porušenia plomb. Problém je popísaný v [10] a tento text sa ním ďalej nezaoberá.

Meranie odporu ochranného vodiča pevne pripojených spotrebičov

Meranie a vyhodnocovanie nameraných hodnôt

Spôsob merania odporu ochranného vodiča pevne pripojených spotrebičov je uvedený v čl. 6.4.2 STN 33 1610 a meranie sa vykonáva podľa schémy, ktorá je na obrázku. Zmysel takéhoto merania je veľmi sporný z viacerých dôvodov:
a) prvé, čo môže používateľovi normy napadnúť, je, či treba takýmto spôsobom overovať aj odpor ochranného vodiča medzi inštalačnou škatuľou a svietidlom triedy ochrany I (pevne pripojený spotrebič) alebo odpor ochranného vodiča medzi spínačom ventilátora a jeho motorom a pod., lebo z hľadiska funkcie samočinného odpojenia napájania ide o rovnaký prípad,
b) druhou otázkou je, načo treba poznať odpor tohto úseku ochranného vodiča, keď pri ochrane samočinným odpojením napájania nie je dôležitá ani tak hodnota odporu ochranného vodiča medzi miestom pripojenia k sieti a spotrebičom ako impedancia poruchovej slučky (Zsl), a v tomto prípade je užitočnejšie zdôrazniť, že pri neizolovane uložených spotrebičoch je nevyhnutné Zsl merať na odpojenom ochrannom vodiči spotrebiča a následne ho korektne pripojiť na spotrebič,
c) poslednou otázkou je, či sa takýmto meraním dá zistiť prípadné poškodenie ochranného vodiča. Ak by sa vychádzalo z naznačenej schémy a uvažovalo by sa pripojenie spotrebiča na jednofázovú zásuvku upevneným káblovým vedením, tak to reálne nie je. Dokazuje to príklad.

Príklad: Predpokladajme, že na zásuvku je spotrebič pripojený káblom CYKY-J 3x2,5.

Plný Cu vodič s prierezom 2,5 mm2 má v kábli odpor 7,41 Ω/km [11].

Ak by bol vodič poškodený napr. tak, že v dĺžke cca 3 mm by mal prierez zmenšený na 0,5 mm2 , jeho odpor by sa v dôsledku poškodenia zväčšil o menej ako o 0,00011 Ω.

Aké poškodenie (okrem prerušenia) a akých ochranných vodičov (prierez, dĺžka) a za akých podmienok by sa uvedenou metódou dalo zistiť, je na posúdení čitateľa.

Schodnejší by mohol byť postup:
– kontrola spoja ochranného vodiča na strane pripojenia k sieti a na strane pripojenia k spotrebiču,
– meranie Zsl na neživej časti spotrebiča, ak je tento uložený izolovane alebo na odpojenom ochrannom vodiči, ak spotrebič izolovane uložený nie je,
– revízia spotrebiča ako takého, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je aj overenie spojitosti obvodu ochranného pospájania.

Sporným miestom v norme je aj spôsob merania odporu ochranných vodičov spotrebičov napájaných pohyblivým prívodom a jeho vyhodnocovanie. Norma určuje, že:
a) odpor ochranného vodiča pohyblivého prívodu sa meria spolu s predlžovacím šnúrovým prívodom, s ktorým je používaný,
b) odpor ochranného vodiča pohyblivého prívodu, ktorý sa meria medzi ochranným kontaktom vidlice a prístupnou neživou časťou spotrebiča, nesmie byť väčší ako 0,3 Ω pri dĺžke prívodu do 5 m, pričom sa 0,1 Ω pripočítava na každých ďalších 7,5 m jeho dĺžky.

Je dokázané, že použitie týchto ustanovení, či už každého zvlášť, alebo oboch súčasne, môže do merania a jeho vyhodnocovania vnášať chyby, a teda nemusí viesť k správnym záverom o stave ochranného vodiča v revidovaných zariadeniach [10].

Preto, že sa norma od jej vydania nemenila, chýbajú v nej viaceré údaje týkajúce sa bezpečnosti predmetných zariadení, ktoré boli zverejnené po jej vydaní.

Podľa STN IEC 60884-2-7 pre pohyblivé zásuvky predlžovacích šnúrových prívodov, ktoré sú určené na používanie v domácnosti a na podobné účely, o. i. platí:
– zásuvky musia obsahovať clonky,
– ak je na zásuvke spínač, musí byť dvojpólový a musí vypínať fázový aj neutrálny vodič.

V STN 33 2000-4-41:2007 čl. A.2.2 bolo stanovené, že zásuvky, ktoré budú položené na podlahe, musia mať stupeň krytia aspoň XXD alebo IP4X, a súčasne platná STN 33 2000-4-41 toto ustanovenie nezmenila.

Nie je treba zdôrazňovať, že aj splnenie týchto požiadaviek treba pri revízií kontrolovať.

Ďalšie požiadavky na predlžovacie šnúrové prívody čitateľ nájde v [12].

Záver

V predloženom texte sú miestami uvedené aj subjektívne názory autora, ale aj tak z neho vyplýva jediný možný záver: norma mala byť už dávno významne zmenená, a keďže sa tak nestalo, treba to urobiť čo najskôr.

Okrem predpisov a noriem uvedených priamo v texte, boli použité:
[1] STN 34 0350. Predpisy pre pohyblivé prívody a pre šnúrové vedenia.
[2] STN 33 0360. Miesta pripojenia ochranných vodičov na elektrických predmetoch.
[3] STN 34 5611. Základné skúšky bezpečnosti elektrických predmetov. Elektrické skúšky elektrických predmetov.
[4] Metra Blansko. Skúšačka elektrického náradia (elektrických predmetov): Návod na použitie.
[5] MAAS, Igor. Pripomienka k revízií elektrických spotrebičov. Elektro. 2017, (8-9).
[6] Zákon 245/2003 Z. z., o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
[7] Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Sekcia verejnej správy. Odbor živnostenského podnikania. Pozitívne a negatívne vymedzenie obsahu remeselných živností. September 2018.
[8] Česká agentura pro standardizaci. Stanovisko TNK 22 Elektrotechnické předpisy.
[9] MAAS, Igor. Základné povinnosti prevádzkovateľa elektrických inštalácií a elektrických zariadení. Elektro. 2020, (2).
[10] MAAS, Igor. Niektoré problémy s praktickým použitím STN 33 1600 a STN 33 1610. Elektrotechnik. 2009, (4).
[11] Katalóg nkt cables: Silové vodiče a kabely.
[12] MAAS, Igor. Pohyblivé prívody a šnúrové vedenia v praxi. Elektro. 2015, (10).

Ing. Igor Maas, revízny technik elektrických zariadení