Jednofázové zásuvky v praxi

• navrhovanie obvodu (na rozdiel napr. Od obvodu osvetlenia) nevyžaduje žiadne zložité výpočty,
• normy týkajúce sa týchto obvodoch sú podrobne spracované (takmer na úroveň manuálu).

• predpokladané zariadenie priestorov, v ktorých sa zásuvkové obvody navrhujú;
• predpokladaný počet pripájaných spotrebičov v týchto priestoroch a ich rozmiestnenie;
• podrobnosti o pripájaných spotrebičoch (príkon, resp. výkon, zapínacie prúdy a pod.);
• iné skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť návrh obvodov, napr. požiadavky na dodávku el. energie:
  – neprerušený chod niektorých zariadení, prípadne maximálnu dobu prerušenia ich chodu,
  – nároky na ochranu pred prepätím a pod.

Ochrana pred dotykom pri poruche a dimenzovanie vodičov zásuvkového obvodu

• zásuvky s menovitým prúdom nepresahujúcim 20 A, ktoré sú určené na použitie laikmi a na všeobecné použitie, pričom výnimkou môžu byť:
• zásuvky, ktoré sú pod dozorom znalých osôb alebo poučených osôb, napr. v určitých obchodných alebo priemyselných priestoroch,
• osobitné zásuvky, ktoré sú určené len na pripojenie jedného špeciálneho zariadenia;
• vo vonkajších priestoroch používané mobilné zariadenia s menovitým prúdom nepresahujúcim 32 A.

• pracovníkov vykonávajúcich popísaný dozor, prípadne pracovníkov, ktorí budú používať určené zásuvky (len na pripojenie jedného špeciálneho zariadenia), treba preukázateľne poučiť,
• dodržiavanie personálnych opatrení (obsahu poučenia) treba kontrolovať a viesť o ňom záznamy.

• neutrálny, prípadne stredný a ochranný vodič, resp. vodič PEN, sa dimenzujú jako krajný vodič,
• spotrebiče sa musia pripojiť tak, aby jednotlivé krajné vodiče združeného obvodu boli rovnomerne zaťažené,
• príslušné poistky alebo ističe sa musia v rozvádzači (rozvodnici) zoskupiť do celkov, ktoré patria rovnakému združenému obvodu, takto združené obvody sa musia označiť napr. na poistke alebo ističi trvanlivým a čitateľným štítkom, na ktorom sa okrem označenia jednofázového obvodu uvedie aj označenie združeného obvodu,
• všetky vodiče združeného obvodu musia byť až po ich rozdelenie na jednofázové odbočky v spoločnom viacžilovom kábli; ak ich tvoria jednožilové vodiče, musia sa uložiť v spoločnom obložení (elektroinštalačnej rúrke, stavebnej dutine atď.),
• do združeného obvodu sa musí zaradiť spínač, stýkač a pod., ktorým sa môžu súčasne vypnúť všetky krajné vodiče združeného obvodu a až za týmto prístrojom sa môžu vypínať jednotlivé fázy,
• odbočovanie jednotlivých fáz združeného obvodu sa môže vykonať v jednej spájacej alebo odbočovacej elektroinštalačnej škatuli. Aj keď tieto obvody STN pripúšťa, nemožno ich (ako zásuvkové) odporúčať prinajmenšom z dvoch dôvodov:

Ďalšie pravidlá týkajúce sa zásuvkových obvodov

• Na jeden zásuvkový obvod možno pripojiť najviac desať zásuvkových vývodov, pričom celkový inštalovaný príkon nesmie prekročiť 3 680 W pri istení 16 A.
• Počet zásuviek a ich rozmiestnenie v danom priestore je potrebné voliť tak, aby prívody k spotrebičom a predlžovacie pohyblivé prívody neboli uložené v komunikačných trasách, prípadne ich nekrižovali (prístupy k oknám, dverám, vstavaným skriniam, ovládačom).

• Dvojzásuvka sa považuje za jeden zásuvkový vývod a nesmie sa pripájať do dvoch rôznych obvodov ani sa nesmie prerušiť prepojenie oboch zásuviek (STN 33 2130) a pritom aj s týmto „vylepšením“ (zapojenia dvojzásuvky do dvoch obvodov) sa autor pri revízii stretol.
• Na zásuvkové obvody je možné pevne pripojiť jednoúčelové spotrebiče pre krátkodobé použitie do celkového príkonu 2 000 V·A. Pre pevne pripojené jednofázové spotrebiče o príkone 2 000 V·A a vyššom sa zriaďujú samostatné obvody. Rovnako sa pre všetky plánované el. Zariadenia s príkonom 2 000 V·A a vyšším zriaďujú samostatné obvody, aj keď sa pripájajú vidlicou do zásuvky. (STN 33 2130 Z2 čl. 2.3.1, 2.4.1, 4.7.4.1). Z uvedeného vyplýva, že bežná prax, keď sa napr. Jednofázová klimatizačná jednotka s príkonom viac ako 2 000 V·A pripojí do najbližšej zásuvky existujúceho zásuvkového obvodu, ktorý sa používa na pripájanie spotrebičov v kanceláriách, nie je v súlade s normou.
• Zásuvky s dvojitými svorkami sa odporúča pripájať slučkovaním a na základe skúseností treba pripomenúť aj taký detail, že pokiaľ výrobca neurčí inak, pod svorku sa pripája iba jeden vodič, a to tak, aby bol pri doťahovaní skrutky do svorky vťahovaný.

Umiestnenie a montáž zásuviek

• postupné uvoľňovanie zásuvky (ak sa kovový nosník zásuvky opiera iba o omietku prekrývajúcu inštalačnú škatuľu),
• nedostatočný kontakt s vidlicou a následné opaľovanie a prehrievanie kontaktov při pripojení spotrebičov s väčším výkonom,
• poškodzovanie (praskanie) krytov pri snahe pritiahnuť vnútornú časť zásuvky ku krytu (obr. 2).

Odborné prehliadky a odborné skúšky zásuvkových obvodov

• celkový stav krytu, resp. krytia zásuvky
• pomerne často sa vyskytujú poškodené osobitné kryty kontaktov (zdierok), tzv. okuliare);
• upevnenie zásuvky v inštalačnej škatuli;
• upevnenie vnútornej časti zásuvky na kovovom nosníku; pri uvoľnení tejto časti je buď pohyblivý aj kryt zásuvky, alebo je kryt neúmerne namáhaný tým, že pri opieraní sa o stenu drží zásuvku v nepohyblivom stave;
• stav vodičov a ich upevnenie vo svorkách;
• opotrebenie a celkový stav kontaktov L a N;
• stav ochranného kontaktu (kolíka):
  – kolík musí byť po celej ploche kovovo čistý (nezaoxidovaný) a bez stôp po maľovke,
  – upevnenie kolíka; autorovi sa už pri revízii stalo, že pri vyťahovaní vidlice zo zásuvky ostal kolík v jej dutinke, a výnimočné nie je ani to, že kolík je taký uvoľnený, že drží iba „silou vôle“.

V správe o OPaOS treba prípadné nedostatky adresne popísať (konkretizácia nedostatku, číslo miestnosti, poloha zásuvky). Konštatovanie typu: „Niektoré zásuvky v budove sú poškodené, treba ich vymeniť“ sú prevádzkovateľovi nanič, lebo sa podľa nich nedá reálne vykonať oprava.

Záver