Riziká a chyby pri zabezpečovaní svetla v interiéri Ing. Marián Flimel, CSc., autorizovaný stavebný inžinier,
FVT TU Košice so sídlom v Prešove Svetlo je fenomén, ktorý sprevádza človeka počas celého bytia. Tým, že človek vytvoril svoje príbytky pre oddych alebo pracovnú činnosť, vytvoril umelé materiálne životné prostredie, ktoré vykazuje od prírodného prostredia nové kvalitatívne ukazovatele. Jednou zo zložiek spoluvytvárajúcou vnútorné prostredie budov je svetelná klíma. Požiadavky na osvetlenie interiérov budov sú stanovené tak, aby bolo zaručené zodpovedajúce osvetlenie pre bezpečnosť a činnosť, podmienky pre zjednodušenie zrakovej úlohy, vnímanie farieb a celkovo prijateľná pohoda [1]. Zodpovedajúce osvetlenie sa dosahuje postupnosťou krokov, ktoré sú zhrnuté nasledovne: Etapizácia v riešení svetelnej klímy Optimalizácia distribúcie svetla do interiérov budov sa zabezpečuje v troch úrovniach: a) V prípravnej etape – návrh – dizajn. Prvé riešenia sú už v stupni spracovávania projektu pre územné rozhodnutie, následne v etape spracovania projektu pre stavebné povolenie a realizačný projekt. Svetlo prirodzené alebo umelé je navrhované v súlade s platnými vyhláškami a normami. b) V etape realizácie stavby – výstavba objektu podľa projektovej dokumentácie. c) V etape počas prevádzky. Pri využívaní novopostaveného, popr. rekonštruovaného objektu je nutné dosiahnuť predpísané parametre osvetlenia, tak ako boli navrhované a riešené v predchádzajúcich štádiách.  Obr. 1. Nevhodné konštrukčné riešenie pred oknom znemožňuje distribúciu svetla Medzi týmito etapami je určitý časový úsek a mnoho faktorov vyvolávajúcich zmenu. Tým sa môže stať, že výsledný efekt bude iný, ako bol zámer. Cieľom tohto príspevku je poukázať na možné riziká, ktoré ovplyvňujú celkový efekt optimálneho výsledku – zabezpečenia osvetlenia v interiéri budov. Parametre zabezpečujúce svetelnú klímu v interiéri Prehľad parametrov ovplyvňujúcich dosiahnutie požadovaného prirodzeného osvetlenia v interiéri: činiteľ dennej osvetlenosti D (rovnomernosť osvetlenia, farebnosť a pod.) – požadované hodnoty určuje ČSN – STN 73 0580-1, ekvivalentný uhol tienenia, (STN 73 0580-1 Zmena 2), insolácia obytných priestorov, vyjadrená dobou preslnenia obytných priestorov (STN 73 4301), Prehľad parametrov ovplyvňujúcich dosiahnutie požadovaného umelého osvetlenia v interiéri [2]: rozloženie jasu, osvetlenosť (udržovaná osvetlenosť Em), oslnenie (index oslnenia v systéme UGR), smerovosť svetla, podanie farieb a farebný tón svetla (Ra), vnímanie svetla.  Obr. 2. Hlboké lodžie, predsadené strešné roviny a veľké členenie okien znemožňujú prijateľné osvetlenie v interiéri zrubového domu Interiér je nutné ochrániť aj pred nežiaducim umelým osvetlením, ktoré doňho vniká z exteriéru v nočných hodinách. Ochrana pred rušivým svetlom je v ČR legislatívne upravená zákonom č. 86/2002. Problematiku fotosmogu je nutné riešiť nielen technickými, ale aj organizačnými opatreniami (napr. vypínaním rušivého verejného osvetlenia v obciach v čase od 23. h do 5. h; to sa realizuje aj z úsporných dôvodov). a) Riziká a chyby pri zabezpečovaní svetla v interiéri v prípravnej etape
Návrh stavby a osvetlenia v interiéri začína spracovaním svetlotechnickej štúdie, ktorá má preukázať vhodnosť osadenia stavby na danom pozemku. V štádiu architektonickej štúdie, resp. súboru stavieb u novostavieb, je prioritným zámerom pre vydanie rozhodnutia o umiestení stavby dokladovať vhodnosť prirodzeného osvetlenia nielen u danej stavby, ale aj v okolitých jestvujúcich objektoch. Pri obytných budovách je nutné okrem činiteľa dennej osvetlenosti posúdiť aj dobu preslnenia obytných priestorov a ekvivalentný uhol tienenia. Umelé osvetlenie je v tomto štádiu nutné dokladovať potrebou elektrického príkonu a kapacitnými možnosťami jestvujúcich a navrhovaných rozvodov elektrickej energie. V štádiu projektu pre stavebné povolenie, pokiaľ nebola svetlotechnická štúdia spracovaná, je ju nutné vyhotoviť a v projekte časti elektro dokladovať riešenie osvetlenia interiérov umelým osvetlením. Realizačný projekt rozpracúva uvedené riešenia do detailov, hlavne v oblasti umelého osvetlenia.  Obr. 3. Nevhodné umiestnenie reklamy pred rodinným domom vytvára nežiadúce tiene a nadmerný jas zo zadnej strany megaboardu Realizácia tohto postupu v praxi je rôznorodá, a preto môžu vzniknúť tieto riziká v správnosti návrhu vhodného osvetlenia interiérov: svetlotechnická štúdia sa často nespracuje, jej potreba je len v prípadoch posúdenia tienenia objektov, pri nadstavbách, rekonštrukciách, využívaní suterénnych priestorov a pod., potreba spracovania často vyvstane pri sporoch a námietkach účastníkov územného či stavebného konania, svetlotechnická štúdia je vyhotovená, no v ďalšom stupni projektovej dokumentácie sa nedostatočne rešpektujú jej uzávery, alebo nastávajú zmeny, ktoré sa štúdiou neprehodnotia, riziká a možné chyby pri spracovaní štúdie sú obsahové, časové, formálne (tab. 1). Výstupy svetlotechnickej štúdie sú vyhovujúce buď vo všetkých posudzovaných kritériách, alebo len v niektorých a často nie je priestor na opravu projektu pre nepriaznivé závery svetlotechnickej štúdie. Tab. 1. Prehľad rizík podmieňujúcich správnosť vyhotovenia svetlotechnickej štúdie (SŠ) [3]
| Riziko | Charakter rizika » dôsledok | | obsahové | danom území sa realizuje alebo bude realizovať aj ďalšia výstavba, o ktorej spracovateľ SŠ nevie » potom vzniknú obmedzenia pre ďalších účastníkov výstavby, alebo nesprávne výsledky, spracovateľ SŠ vychádza z nedokonalých podkladov, často ani neobhliadne terén (určenie severu, výšok a pod.), do výpočtových programov sa zadávajú údaje podľa požiadaviek noriem, napr. činiteľa odrazu pre farebnosť interiéru, v skutočnosti budú iné, obmedzenia zo strany úradov pamiatkovej ochrany stavieb pri ich obnove – predpisovanie tvaru a veľkosti okien alebo vikierov v podkrovných priestoroch, popr. zákaz použitia strešných okien; tým sa často nedosiahne požadovaná kvalita osvetlenia
| | časové | časový stres z požiadavky rýchleho spracovania SŠ (čaká sa len na SŠ, aby bolo vydané územné či stavebné povolenie – nemožnosť obhliadky terénu), časový stres môže vyvolávať nepresnosti v SŠ | | formálne | nedostatok podkladov pre spracovanie SŠ, nedostatočné softwarové vybavene projektanta, nie sú projektové podklady objektu, popr. nieje sprístupnený dom sťažovateľa, ktorému bude tieniť vedľajšia projektovaná budova, lichobežníkové pôdorysné riešenia miestností alebo tvaru okien neumožňujú správnosť výpočtu programom napr. OSV 1, ktorý je stavaný na pravouhlé pôdorysy | Tab. 2. Najčastejšie chyby spracovateľov projektov z pohľadu zabezpečenia vhodnosti prirodzeného osvetlenia
| Charakter chyby | Prejav » dôsledok = zhoršenie osvetlenia | | urbanistické | architekt osadí budovu (často typový projekt) nesprávne ku svetovým stranám; tým nezabezpečí požadovanú dobu insolácie, osadenie budovy v tichom prostredí pod lesom spôsobuje nežiadúce tienenie od okolitého lesného porastu | | architektonické | - výšky hrebeňov striech je nutné vzhľadom na tienenie okolitým stavbám modifikovať,
osadenia okien a ich rozmerové parametre sú nesprávne lokalizované k svetovým stranám alebo tieniacim objektom, využívanie suterénnych priestorov s malými oknami a hrubými stenami vedie k aplikácii združeného osvetlenia | | konštrukčné | rozmiestnenie okien a svetlíkov v priestore musí zabezpečiť rovnomernosť osvetlenia, veľkosť a počet okien vzhľadom na hĺbku miestnosti sú často nedostatočné, hrubé rámy okien zhoršujú pomer plochy zasklenia ku celkovej ploche – činiteľ t, rozmiestnenie vypočítaných požadovaných izofot v pracovných priestoroch limituje riešenie interiérov, hlboké lodžie a prekrytie okien prečnievajúcou strešnou rovinou znemožňujú distribúciu svetla do interiéru, vzrastlá zeleň pred oknami, nevhodné architektonicko-konštrukčné riešenie taktiež vyvoláva tiene v interiéri – obr. 1 | Najčastejšie chyby spracovateľov projektov z pohľadu zabezpečenia vhodnosti prirodzeného osvetlenia sú v tab. 2. Uvedené stručné príklady nie sú vyčerpávajúcim pohľadom na danú problematiku v etape projektovania. Každý spracovateľ svetlotechnickej štúdie má iste ďalšie osobité postrehy a poznatky. b) Etapa realizácie stavby z pohľadu zabezpečenia svetelnej klímy
V tejto etape je rozhodujúcou skutočnosťou dodržanie projektu. Na to okrem dodávateľa stavby dohliada stavebný dozor a projektant. V rámci autorského dozoru je nutné zmeny súvisiace zo zabezpečením osvetlenia (prirodzeného i umelého) na stavbe prerokovávať so zodpovedným projektantom a zapisovať do stavebného denníka. Je na škodu veci, keď sa takýto postup nedodržiava; a na menších stavbách sa často nevykonáva ani samotný autorský dozor. c) Etapa prevádzkovania stavby z pohľadu vhodného osvetlenia interiérov
Osvetlenie interiérov stavieb počas ich prevádzky vychádza zo správnosti realizácie predchádzajúcich dvoch etáp – projektovania a výstavby. Môžu vzniknúť tieto tri prípady: v interiéri je dosiahnuté požadované projektované osvetlenie, v interiéri je dosiahnuté požadované projektované osvetlenie, ale užívateľ ho úpravami alebo neprevádzaním údržby zhoršil, v interiéri sa nedosiahlo požadované projektované osvetlenie pre zmeny a chyby v predchádzajúcich dvoch etapách. Chyby, ktoré počas prevádzkovania budovy zhoršujú osvetlenie interiérov, sú uvedené v tab. 3. Tab. 3. Chyby, ktoré počas prevádzkovania budovy zhoršujú osvetlenie interiérov
| Charakter chyby | Prejav » dôsledok = zhoršenie osvetlenia | | dodatočné úpravy | tienenie: záclony, žalúzie, clony, maľovanie zasklenia, popr. olepenie fóliami, výmena žiaroviek, žiariviek, neónov za výkonovo slabšie | | nedostatočná údržba | zanášanie svietidiel prachom, počas vykurovacích prestávok vznik povrchovej kondenzácie, kondenzácia a prach – náročné čistenie, nepravidelné čistenie zasklenia okien a svetlíkov, | | údržba so zmenami | zámena pôvodných materiálov za iné (sklo – polykarbonát), zníženie oslnenia svetlíkov – zhoršenie osvetlenia pri zamračenej oblohe, výmena okien za iné s hrubšími rámami, popr. zamurovanie časti otvorov z energetického hľadiska | Resumé Popisovaná problematika sledovania zmien od návrhu osvetlenia po jeho prevádzkovanie nie je dostatočne sledovaná. Výkon autorského dozoru na stavbách autorom – hlavným projektantom, popr. špecialistom stavebnej fyziky a elektro, nie je všade vykonávaný. Technický dozor stavby sa často venuje finančným otázkam a kvalitatívne zmeny projektu rieši formálne. Revízne správy elektroinštalácie nie sú smerované na previerku dosiahnutia projektovaného osvetlenia. Výsledkom zlého osvetlenia na pracoviskách je zatrieďovanie pracovníkov do rizikových skupín, čo sa odráža na ich zdravotnom stave a nákladoch zamestnávateľa. Literatúra:
[1] SYROVÁ, M.: Nová norma pro osvětlování. Světlo, 2003, č. 2, s. 39.
[2] NOVOTNÝ, J.: Evropská norma pro osvětlování vnitřních prostorů. Světlo, 2004, č. 2, s. 44.
[3] FLIMEL, M.: Komerčné zákazky – svetlotechnické štúdie. |
