Iluminácia národnej kultúrnej pamiatky – Spišského hradu
 | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Iluminácia národnej kultúrnej pamiatky – Spišského hradu Ing. Katarína Šoltésová, Ing. Martin Groma, Bellatrix s. r. o. Národná kultúrna pamiatka Spišský hrad, už od 12. storočia významné sídlo svetskej moci, je nielen hlavnou dominantou Spiša, ale zároveň aj najrozsiahlejším hradom na Slovensku (rozloha prevyšuje štyri hektáre) a jedným z najväčších a najstarších hradov v Európe.  História Skala, na ktorej sa hrad rozprestiera, bola osídlená už v praveku – mladšej a neskorej dobe kamennej. Staroveké osídlenie vrcholilo na prelome nášho letopočtu, keď sa tu vytvorilo obrovské a mohutné opevnené hradisko. Najstaršia kruhová obytná veža bola postavená v 11. až 12. storočí, neskôr zanikla. V 13. storočí bola postavená nová veža, románsky palác a iné časti horného hradu. Hrad, ktorý bol kráľovským majetkom, sa výborne osvedčil počas tatárskych vpádov. Preto kráľ Belo IV. podporoval jeho ďalšiu výstavbu. O hrad sa viedli časté boje, v 14. storočí sa ho márne snažil dobyť aj Matúš Čák Trenčiansky. Krátko nato ho znova rozšírili. V 15. storočí hrad získal Ján Jiskra z Brandýsa a dal vybudovať opevnenie veľkého nádvoria. V roku 1464 hrad získal darovaním od kráľa rod Zápoľských. Zápoľskí ho zmodernizovali, dobudovali a bývalý románsky palác upravili v duchu gotiky. Na hrade sa narodil aj posledný uhorský kráľ pred Habsburgovcami, Ján Zápoľský, ktorému Habsburgovci hrad skonfiškovali po víťaznom boji o uhorský trón. V 16. storočí hrad darovali Thurzovcom, ktorí dali niektorým budovám renesančný charakter. Od konca 17. storočia až do roku 1945 hrad patril Csákyovcom. Tí sa však už koncom 17. storočia presťahovali do pohodlnejších kaštieľov. Odvtedy hrad obývala už len vojenská posádka, ktorá odišla po veľkom požiari roku 1780, a z hradu zostala zrúcanina. Až v roku 1983 bolo ako prvé sprístupnené verejnosti dolné nádvorie. V súčasnosti naďalej pokračuje rekonštrukcia, verejnosti sú však sprístupnené už všetky tri nádvoria. V roku 1993 bol hrad spolu s jeho okolím zaradený do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, čím sa zaradil medzi najvýznamnejšie stavby sveta. Poloha Rozsiahly Spišský hrad je najvyššie osadeným objektom v širokom okolí – leží na hradnom vrchu vysokom 634 m, asi 200 m nad okolitou krajinou a je z troch svetových strán chránený príkrymi a neschodnými svahmi, niekde vysokými až 40 m. Štvrtú (južnú) stranu chránia silné hradby. Vďaka svojej polohe je počas celého roka vystavený extrémnym klimatickým podmienkam. Jadro hradu tvorí veža a románsky palác z 13. storočia, gotická kaplnka a palác Zápoľských z 15. storočia. Rozlohou najväčšie je dolné nádvorie, postavené v gotickej fáze výstavby hradu.  Cieľ projektu Predmetom exteriérového osvetlenia hradu bolo zviditeľniť a prezentovať samotnú pamiatku, o ktorej sa vzhľadom na jej polohu a monumentálnosť dalo v noci sotva tušiť. Vo večerných hodinách sa takto dôstojne zvýraznil význam a kultúrno-historický charakter národnej kultúrnej pamiatky. Dôležitým cieľom bolo aj rozšírenie možností cestovného ruchu a prezentácie Spiša. Architektonickým zámerom bolo zvýrazniť obrovskú mohutnosť a majestátnosť hradu tak, aby na pozorovateľa pôsobil trojrozmerným dojmom. Návrh osvetlenia preto vychádzal z požiadavky iluminačne zvýrazniť viditeľné časti obvodových múrov hradu, strážnych veží, obytnej veže Donjon a dominantných vnútorných stien zo všetkých dostupných pohľadov pozorovateľov, najmä z hlavných cestných ťahov zo Spišského Podhradia a od Braniska. Koncept osvetlenia Spišský hrad má dominantný charakter pre pozorovateľov zo širokého okolia, pričom pozorovateľsky významné sú najmä pohľady z diaľky. Pozadie a okolie sú tmavé, príspevok verejného osvetlenia z okolia takmer neexistoval. Hodnota požadovanej osvetlenosti bola ovplyvnená činiteľom odrazu osvetľovaných plôch, ktoré sú z bieleho travertínu (r = 0,65 pre nový čistý povrch, r = 0,45 pre stredný starší povrch, r = 0,25 pre starý špinavý povrch). Vychádzali sme z hodnoty r = 0,35, zodpovedajúcej reálnemu stavu hradieb, ktoré sú pôvodné a sčasti rekonštruované. Aby v danom prostredí s tmavým pozadím a okolím bol takýto dominantný objekt viditeľný, sú požadované hodnoty jasu v rozmedzí 2 až 5 cd/m2. Požadovaná intenzita osvetlenia: E = pL/r Samotný hrad je členený na tri nádvoria so štyrmi úrovňami dominantných hradných stien, pričom všetky sú vnímané pozorovateľmi. Nad hradnými stenami sa vyníma mohutná veža Donjon, situovaná na hornom nádvorí. Z dôvodu zachovania reálneho obrazu hradu pri iluminačnom osvetlení bolo potrebné osvetliť všetky spomenuté úrovne hradných stien s hradným bralom, ako aj najvyšší prvok – vežu Donjon. Pri iluminácii sa vyžadovalo, aby sa zachovala architektonická „hĺbka„ členitosti hradného komplexu.  Rozmiestnenie a smerovanie svietidiel Pri rozmiestňovaní svietidiel bola zohľadnená skutočnosť umiestnenia hradu v chránenej prírodnej oblasti s najvyšším – piatym stupňom ochrany. Ministerstvo životného prostredia vydalo osobitné povolenie na takýto zásah do chránenej prírodnej oblasti a rozmiestnenie svietidiel bolo riešené spoločne aj so zástupcami KPÚ v Košiciach a Prešove tak, aby sa v maximálnej miere eliminovali zásahy do skalného podložia hradu a aby na samotnej pamiatke nepôsobili rušivo. Pri prevádzke osvetľovacej sústavy sa tiež požadovalo minimalizovanie negatívneho pôsobenia na okolitú faunu a flóru. Vo vnútri hradu sú svietidlá rozmiestnené v málo exponovaných priestoroch, na vyvýšených hradných múroch na držiakoch pre dva reflektory alebo samostatne, popr. sú osadené priamo na betónových základoch nádvorí. Pri osvetľovaní obvodových múrov hradu bolo zohľadnené kritérium KPÚ, aby jednotlivé inštalačné pozície svietidiel výškovo nepresahovali spodnú hranicu osvetľovanej steny a nenarúšali vizuálny vnem pozorovateľov. Z uvedeného dôvodu sa svietidlá rozmiestňovali v spoločných zoskupeniach (dve, popr. tri) na stožiaroch o výške 4 m, osadených v okolitom svahovitom teréne, pod úrovňou spodnej hranice osvetľovanej steny. Celkovo sa na osvetlenie použilo 73 reflektorov Lingotto. Svetlomety boli smerované prevažne šikmo ku smeru pozorovania, čím sa vrhnutými tieňmi zvýraznila štruktúra nielen samotného hradu vnímateľná najmä zblízka, ale aj štruktúra hradného brala, ktorá je veľmi výrazná a vnímateľná aj z väčšej vzdialenosti. Svetlomety o príkone 250 W s optikou flood, smerované poväčšine zhodne so smerom pozorovateľa, sú doplnené postrannými svetlometmi o príkone 250 W s optikou medium, ktoré sú smerované šikmo z pohľadu pozorovateľa. Tým sa dosvietili tmavšie miesta a na osvetľovaných plochách sa dosiahli rozdielne jasy, čo podporilo plastický vzhľad osvetľovaného hradu. Vysoké a úzke hradné steny na strednom nádvorí boli osvetľované svetlometmi s optikou spot. Svetlomety Lingotto spot sú smerované na horné časti stien. Vďaka úzkemu vyžarovanému zväzku lúčov sa dosiahli potrebné svetelnotechnické parametre práve v horných častiach stien, najviac vnímaných vonkajším pozorovateľom. Všetky svetlomety boli smerované tak, aby sa nevytváralo svetelné znečistenie okolitého priestoru nežiadúcim svetelným smogom. Použité svetelné zdroje Pri výbere vhodnej teploty chromatickosti sme rešpektovali skutočnosť, že ide o stredoveký hrad. Snahou preto bolo aj vhodným farebným podaním zvýrazniť nedobytnosť hradu a drsnosť stredoveku.  Preto takmer všetky použité svetlomety sú osadené halogenidovými výbojkami s náhradnou teplotou chromatickosti Tcp = 4 200 K. Pri skúšobnom osvetlení výbojkami s vyššou náhradnou teplotou chromatickosti Tcp = 5 600 K hrad z bieleho travertínu pôsobil až príliš stroho a chladne. Opačne, pri výbojkách s nižšou Tcp = 3 200 K, vyzeral príliš mäkko a prívetivo. Jediná, v minulosti obytná veža Donjon na hornom nádvorí, bola osvetlená tromi svetlometmi s výbojkami s náhradnou teplotou chromatickosti Tcp = 5 600 K. Veža Donjon je historicky najstaršou časťou hradného komplexu, vyčnieva z telesa hradu, je pomerne štíhlym prvkom vyčnievajúcim oproti mohutným hradným stenám. Zmieňovaná veža veľmi silne dotvára celkový výraz hradu. Snahou bolo opticky zvýrazniť práve túto časť horného nádvoria voči ostatným hradným múrom a pokúsiť sa jej ilumináciou prezentovať aj určitú časovú rozdielnosť období, v ktorých hrad vznikal. Na dosiahnutie požadovaného zámeru bolo vhodnejšie pri iluminácii hradnej veže použitie inej, studenšej farby svetla namiesto zvýšenia jasu osvetľovanej plochy veže. Takto – tromi svetlometmi so stredne širokou optikou – vypichnutá veža Donjon pôsobí drsno a chladne, verná obdobiu, keď bola jedinou dominantou hradného vrchu. Hospodárnosť prevádzky Pri predpokladanej dobe svietenia v priemere asi päť hodín denne, ťažkej dostupnosti niektorých pozícií svietidiel umiestnených na stožiaroch a hradných bralách sú výbojkové zdroje kvôli dlhej životnosti a veľkému mernému výkonu optimálnym riešením. Celkový inštalovaný príkon osvetľovacej sústavy, členenej do štyroch nezávislých vetiev, je 23,4 kW. Tab. 1. Inštalované svietidlá
Použité svietidlá Použité exteriérové svietidlo Lingotto zo zliatiny hliníka, s krytím IP55 a s druhou triedou ochrany izolácie pred nebezpečným dotykovým napätím výborne odoláva škodlivému vplyvu nepriaznivých poveternostných podmienok, ktorým je hrad veľmi často vystavený. Vzhľad svietidla vychádza zo skoseného ihlanu a spája estetický význam jednotlivých častí svietidla s jeho funkčnými vlastnosťami. Reflektor svietidla je vyrobený z hliníka čistoty 99,85 %. Predradníková časť je oddelená od optickej časti svietidla, vďaka čomu je svietidlo menšie a ľahšie nastaviteľné do požadovanej polohy pomocou kĺbového spoja. Optickú časť spomínaného svetlometu je možné smerovať v rozmedzí 180° vertikálne a 360° horizontálne.  Široká škála vlastností optík a výkonov umožňuje vhodne kombinovať a dotvárať ilumináciu osvetľovaného objektu svietidlami s rôznymi parametrami so zachovaním jednotného dizajnu z dielne architekta Renza Piana. V projekte boli použité tieto svetlomety:
Svetlotechnický projekt: Bellatrix, s. r. o. BELLATRIX, s. r. o. | ||||||||||||||||||||||||||||||