Generel verejného osvetlenia 3. časť – Analytická fáza generelu osvetlenia

doc. Ing. Gašparovský, Ing. arch. Polomová, PhD | www.fei.stuba.sk

Tretia časť zo série článkov približuje analytickú fázu generelu verejného osvetlenia pre mesto či obec v zmysle odporúčaní Mediznárodnej komisie pre osvetlenie CIE 234:2019 aplikovaných v slovenských a českých legislatívnych podmienkach. V Slovenskej republike územný generel v zmysle platného stavebného zákona patrí do skupiny územno-plánovacích podkladov, prierezovo spracúva a prehlbuje riešenie určitej zložky osídlenia, vrátane večerného osvetlenia; v Českej republike je situácia obdobná.

9. Analytická fáza generelu osvetlenia

Prvým krokom pri príprave generelu je analýza aktuálnej situácie, čo tvorí samostatný proces spracovaný vo viacerých oblastiach. Nejde len o pasport existujúceho verejného osvetlenia. V úvode sa vyžaduje štúdia mestského priestoru ako urbanistického prostredia (funkcie, priestory, trasy, významy, pamiatky atď.), čiže ide aj o charakterizovanie vnútorného obrazu mesta, vonkajšieho obrazu mesta a pôsobenie sídla v krajine. Ide buď o celé sídlo, alebo jeho časť – v závislosti od rozsahu zadania a obsahu úlohy špecifikovanej v genereli. Analýza má preskúmať aj predchádzajúce spracované dokumentácie k osvetleniu na úrovni mesta a jeho lokalít, popr. k ilumináciám. Evidovať ich kultúrno-prezentačné zámery, rozpracovanosť, dôvody realizácie alebo neuskutočnenia.

Výstup z analytického procesu potom slúži ako základ pre proces návrhu riešenia osvetlenia. Prípadne pre korigovanie požiadaviek zadania, nakoľko rozsah a hĺbka analýz dáva predpoklad na kvalifikované vyhodnotenie negatív i potenciálov.

Všeobecne sa dá uviesť, že záujem o vnášanie trvalého svetla do zastavaných území sa nachádza v týchto okruhoch:
– spoločenský záujem o verejné osvetlenie: vyplýva zo stavebného zákona a ďalších predpisov a záujmu o prezentáciu identity,
– spoločenský záujem o prezentáciu kultúrno-historických hodnôt: vyplýva zo zákona o pamiatkovom fonde,
– súkromný záujem, ako je napr. reklama a individuálna iluminácia objektov.

Človek vníma v okamžiku jeden obraz. Z jeho uhla pohľadu je vhodné určiť si, z akých svetelných vrstiev (obr. 10) sa tento obraz – scéna vyskladá. Môže ísť o svetlo produkované týmito vrstvami a ich kombináciami: verejné osvetlenie rôznych foriem, osvetlenie architektúr, reklama svietiaca/nasvetlená, svetlo urbánneho parteru/výklady a okná a iné lokálne prípady. K týmto trvalým vrstvám sa pričleňujú dočasné a krátkodobé inštalácie.

Na obr. 11 je príklad vymedzenia urbanistických zón. Je to členenie zástavby mesta na menšie funkčné celky, ktoré sa potom skúmajú samostatne vzhľadom na svoje danosti. Dôležitá je tu nadväznosť a vzťahy medzi zónami. Prenos medzi zónami zabezpečujú dopravné tepny, ktoré majú na večerný obraz mesta veľký vplyv. Napríklad pri vyšších kategóriách akoby vytvárali líniové svetelné hranice. Napriek technickým požiadavkám, ktoré musí verejné osvetlenie spĺňať, je potom na zvážení, či je potrebu „svetelného delenia“ potvrdiť, alebo mestské časti zjednotiť, napr. spôsobom osvetlenia či formou osvetľovacej techniky.

Táto časť analýz podlieha aj kvantifikovanému vyhodnoteniu parametrov, ktorých šírka sa stanoví v genereli. Po alebo popri stanovení celomestského konceptu sa pre jednotlivé zóny v rámci návrhovej fázy generelu stanovujú rámcové požiadavky na riešenie osvetlenia, limitné hodnoty, technické prostriedky atď.

9.1 Analýza objektov podliehajúcich technickému osvetleniu

Dopravnú sieť mesta tvoria pozemné komunikácie. Ich osvetlenie je dôležité predovšetkým vo vzťahu k dopravnej bezpečnosti. Verejné osvetlenie sa navrhuje s ohľadom na funkčnú triedu a kategóriu komunikácie (obr. 12), priečny profil komunikácie, intenzitu premávky, zloženie účastníkov premávky a ďalšie významné vplyvy [2], [3]. Väčšie križovatky a námestia sú tiež dopravnými uzlami mesta. Na rozdiel od líniových ciest sú brané v obraze mesta ako plošná súčasť komunikačného tkaniva mesta. Toto pochopenie umožňuje sledovať dlhé ťahy mestom v rovnakom osvetľovacom systéme (napr. zelené pešie a cyklistické trasy a pod.).

Vonkajšie priestranstvá s nemotorizovanou premávkou (pešie zóny, námestia, parky, nábrežia) sa musia dôkladne analyzovať. Najmä s ohľadom na rozmanitosť spôsobov ich využitia, význam a následne aj v korelácii so zrakovými potrebami všetkých užívateľov verejného priestranstva. Večerné vizuálne prostredie tu pre užívateľov hrá kľúčovú rolu: má byť v súlade s hlavnou predpokladanou zrakovou činnosťou a má pomáhať obyvateľom pri orientácii.

9.2 Analýza urbanistických činiteľov – panorámy a siluety mesta

Panorámy a siluety sú cennou zložkou vonkajšieho či vnútorného obrazu mesta. Večer ponúkajú novú charakteristiku. Napríklad na obr. 13 je panoráma Petržalky (mestská časť Bratislavy) pri pohľade z hradného kopca. V popredí je iluminovaná dominanta mesta – Most SNP s vyhliadkovou reštauráciou známou ako UFO. Pôvodné líniové osvetlenie vozovky mosta bolo doplnené osvetľovacími stožiarmi, čím sa večer utlmil moderný výraz elegantného mosta.

Budovy a prírodné objekty tvoria siluetu mesta pri stmievaní, pričom sa dajú podporiť aj osvetlením voči tmavej oblohe. Dominanty na vyvýšených alebo inak exponovaných miestach majú z rôznych uhlov pohľadu odlišnú siluetu. Súčasťou týchto pohľadov sú charakteristické objekty s určitým významom (landmarks) a aj urbanistické usporiadanie zástavby a prírodných zložiek, ktoré môže niesť určité špecifická, prenositeľné do večerného obrazu (obr. 14, obr. 15).

V analytickej fáze sa majú zmapovať, preveriť a určiť základné a žiadané pohľady na panorámy a siluety, ktoré sa budú v návrhovej fáze preferovať. Do podkladov generelu treba v úvode vniesť požiadavky na chránené výhľady a pohľady, ktoré sú definované v zásadách ochrany pamiatkovej zóny (v SR sú podklady prístupné na príslušnom pamiatkovom úrade alebo aj na internete [5]).

9.3 Analýza objektov na architektonické osvetlenie

Objektov architektonického osvetlenia, ktoré sú dôležitým článkom charakteristiky nočného mesta, je veľa a často sa menia. Najdôležitejšími kandidátmi architektonického osvetlenia bývajú prirodzené alebo topografické zvláštnosti mesta, budovy, malá architektúra (fontány, pamätníky a pod.) a okolitá krajina. Ich funkcia, architektonická forma a historická alebo súčasná hodnota a spoločenský význam spoločne prispievajú k identite daného mesta. Budovy a stavby priľahlé k diaľničným privádzačom tvoria vstupný portál mesta, čo tiež tvorí obraz sídla.

Príklad grafickej analýzy architektonických prvkov je na obr. 16. V tab. 3 je príklad zostavenia základných kritérií a ich hodnotenie pri výbere historických budov a iných stavieb. Pri analýze objektov sa zároveň musí sledovať spôsob osvetlenia susediacich objektov v uliciach alebo na námestiach (obr. 17). Jednota spôsobu osvetlenia vytvára základ harmónie večerného obrazu a stáva sa nevyhnutnou požiadavkou v navrhovanom koncepte.

Tab. 3. Príklad základných kritérií pre výber historických budov a iných stavieb (Gašparovský, 2018)

9.4 Analýza významovej hierarchie budov – prezentácia kultúrno-historických hodnôt, charakteristické objekty mesta a dominanty (landmarks)

Ak je v siluete mesta veľa budov a stavieb, treba overiť blízke (miestne) aj diaľkové miesta pohľadov. Diferencovanie hodnôt jasu a farebných charakteristík má zásadný význam pri vytváraní obrazu. Na obr. 18 a obr. 19 je príklad hierarchie budov v panoráme Starého Mesta v Bratislave pri pohľade z pravého brehu Dunaja (v Petržalke). Dominantným objektom je hrad, ktorého jas sa zvýšil po pamiatkovej obnove fasády do svetlejšej farebnosti (obdobnej baroku). Fortifikačné múry hradu sú farebne aj jasovo odlíšené (ťažiskovo stredoveké, teraz neomietané). Naopak Dóm sv. Martina vzhľadom na svoj historický význam a tiež ako symbol v obraze mesta pôsobí skôr potlačeným dojmom, takže táto väzba môže byť ešte upravená. Treba však dodať, že osvetlenie dómu je staršie ako osvetlenie hradu a v súčasnosti nie je plne funkčné.

Materiály analýz majú pri pamiatkových územiach a pamiatkových objektoch evidovať aj celospoločenský záujem o prezentáciu kultúrno-historických hodnôt, tak urbanistických, ako aj architektonických. Ide o podkladové dokumenty. Na Slovensku tieto požiadavky možno nájsť v zásadách ochrany, obnovy a prezentácie hodnôt územia – takéto dokumenty sú dostupné pre každé chránené územie na internetových stránkach príslušných úradov (napr. [6] pre pamiatkovú rezerváciu Banská Bystrica). Možno sa tu dozvedieť na jednej strane o charakteristike historických objektov, na druhej strane o požiadavkách na stvárnenie uličného parteru, kde má význam napr. aj tvar osvetľovacej sústavy. Konkrétne ide o kapitolu Požiadavky na zachovanie, údržbu a regeneráciu prvkov uličného interiéru a parteru v citovanom dokumente. Taktiež sú tu definované požiadavky na ilumináciu historických priestorov a budov. Je zrejmé, že generel osvetlenia musí tieto podklady spracované slovne a popisom následne syntetizovať a dať ich do jednotnej formy s inými požiadavkami.

Vo všeobecnosti sa dajú odporúčať tieto jasové kontrasty na rozlíšenie významu objektov:
– 1/3 – práve badateľné,
– 1/5 – málo pôsobivé
– 1/10 – značne pôsobivé

Charakteristické objekty sú kľúčovým bodom vizuálnej identifikácie mesta. Môžu mať topografický, historický alebo moderný charakter. Tak ako sú stredobodom pozornosti cez deň, majú mať rovnakú funkciu aj v noci, pokiaľ to idea konceptu iluminácie takto stanoví.

Na obr. 20 sú znázornené niektoré notoricky známe svetové symboly mesta, ktorých nočný výraz tlmočí hlavnú architektonickú charakteristiku (tvar, kompozíciu, obrys) a zároveň prináša vlastnú večernú charakteristiku, mierne odlišnú, využívajúc potenciál osvetľovacej techniky.

9.5 Analýza ďalších urbanistických faktorov – miesta a smery pozorovania, vyhliadkové body, pozorovacie vzdialenosti

Turisti a návštevníci často vyhľadávajú miesta, kde sa dá mesto vidieť v širšom zábere – akoby na dlani. Panoramatické pohľady sú možné predovšetkým z prirodzene vyvýšených miest, z výškových budov, ale aj z línií nábreží a iných trás, tiež zo zámerne vytvorených vyhliadok. V genereli osvetlenia treba identifikovať možné miesta pozorovania a vytýčiť hlavné smery a uhlové rozsahy pozorovania (obr. 21). Minimálne však v súlade s chránenými pamiatkovými pohľadmi a výhľadmi, ktoré sú už stanovené v podkladových pamiatkových dokumentáciách.

Môžu to byť aj pohľady z okolia na mesto – napr. z diaľnice, štátnych ciest, železnice, riečnych ciest (veľmi pôsobivá je silueta mesta pozorovaná z lode), v prímorských krajinách aj od mora. Pozorovacie vzdialenosti sú rovnako dôležité ako smery pozorovania. Vzdialenosť vymedzuje uhlový rozsah pozorovania (v menšej vzdialenosti sa uhlový rozsah zväčšuje) a prostredníctvom relatívnej veľkosti objektov má vplyv na ich viditeľnosť. Ak je pozorovacia vzdialenosť príliš veľká, osvetlené povrchy sú vnímané s ich priemerným jasom a pri veľkom počte objektov tieto splývajú v súvislú masu, jednotlivé objekty sa dajú len ťažko rozlíšiť.

Poďakovanie
Poďakovanie autorov patrí Ing. Petrovi Janigovi, PhD., za pomoc pri vyhotovení niektorých fotografických snímok a pri meraní osvetlenia.

Literatúra:
[1] CIE 234:2019. A Guide to Urban Lighting Masterplanning.
[2] CIE 115:2010. Lighting of roads for motor and pedestrian traffic.
[3] STN EN 13201-2:2017. Osvetlenie pozemných komunikácií. Časť 2: Svetelnotechnické požiadavky.
[4] POLOMOVÁ, B. Poznámky k procesu prípravy osvetľovania historických priestorov a objektov z pohľadu architekta. Projekt. 2016, (3-4).
[5] PAMIATKOVÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Zásady ochrany pamiatkovej zóny [online]. 2018 [cit. 2020-XX-XX]. Dostupné tu.
[6] KRAJSKÝ PAMIATKOVÝ ÚRAD BANSKÁ BYSTRICA. Zásady ochrany, obnovy a prezentácie hodnôt územia: Pamiatková rezervácia Banská Bystrica [online]. 2015. [cit. 2020-02-25]., Dostupné tu.