Denné a umelé osvetlenie v návrhu budov

Denné a umelé osvetlenie v návrhu budov

V poslednej dobe sme svedkami čoraz dôraznejšieho príklonu k ekonomickému využitiu obnoviteľných zdrojov energie. Denné svetlo je nepochybne takýmto zdrojom. Tak ako sme ešte nedávno mohli spoznávať to, že investori z krajín na západ od našich (bývalých spoločných) hraníc sa bránili oknám a svetlíkom argumentom, že u nich sa denné svetlo takmer vôbec nevyužíva, teraz sa situácia obracia a objavuje sa opačný extrém, že niekedy je nutné v návrhoch výrobných hál upozorňovať na neprimerane veľké osvetľovacie otvory, ktoré môžu spôsobovať nadmernú tepelnú záťaž od slnečného žiarenia.

V pomerne zložitej situácii neustále sa meniacich podmienok a názorov sa v súčasnosti na Slovensku pripravuje komplex hygienických predpisov, ktoré by, okrem iného, v súčinnosti so stavebnými predpismi usmerňovali navrhovanie a posudzovanie denného aj umelého osvetlenia vnútorných priestorov budov.

1. Základné tézy návrhu hygienických predpisov pre osvetlenie 

Denné osvetlenie zatiaľ nie je možné v celej šírke jeho pôsobenia nahradiť svetlom umelých zdrojov. Je potrebné hľadať kompromis medzi ideálnymi svetelnými podmienkami a ekonomickými možnosťami. K rozhodujúcim faktorom patrí cena energie (spotreba na umelé osvetlenie, náhrada tepelných strát v zime, odvádzanie tepla v lete, energetická náročnosť výrobkov súvisiacich s osvetlením atď.) a naproti tomu ochrana zdravia. K ochrane zdravia patrí najmä zábrana neprimeranej zrakovej záťaže a dostatočný vplyv svetla na reguláciu denných biologických rytmických funkcií ľudského organizmu.

Obytné a im podobné miestnosti (izby pacientov v liečebných zariadeniach a pod.), miestnosti pre pobyt detí cez deň, kmeňové učebne v školách a podobné musia vždy mať dostatočné denné osvetlenie. Hodnoty č.d.o. uvedené v doterajších predpisoch pre obytné miestnosti sú postačujúce pre novú výstavbu.

Aj keď po určitej dobe pobytu v priestore iba s umelým osvetlením sa oko človeka dobre adaptuje na danú jasovú úroveň, zo skúsenosti vieme, že cez deň, najmä ak je občasná možnosť kontaktu s denným svetlom, pre pocit dobrého videnia je treba vyššiu hladinu osvetlenia. Adaptácia zrakového aparátu na nižšiu úroveň trvá dlhšie než naopak a pocit nedostatočnej osvetlenosti po prechode z denného svetla do priestoru s nízkou úrovňou osvetlenia (menej ako priblizne 300 lx) pretrváva relatívne dlho.

Pre celkové hygienické posudzovanie osvetlenia je rozhodujúce denné osvetlenie so svojim fyziologickým a psychologickým vplyvom. Priestory bez denného svetla využívané cez deň je možné zriaďovať iba v predpisom určených prípadoch. V jestvujúcich prevádzkach bez denného svetla treba preukázať, že pracovisko nie je možné premiestniť do priestoru s denným alebo združeným osvetlením. Pracovníci v priestoroch bez denného svetla využívaných cez deň musia byť chránení náhradnými opatreniami. Ak nebudú realizované náhradné opatrenia, vyhlási sa práca ako riziková.

Pre navrhovanie nových stavieb sú dôležitým podkladom technické normy, ktoré určujú ekonomicky dosiahnuteľný štandard. Hygienické predpisy by mali platiť rovnako pre staré i nové stavby.

Združené osvetlenie (trvalé dopĺňanie denného svetla svetlom umelých zdrojov) je prípustné iba výnimočne, napr. pri posudzovaní jestvujúcich prevádzok, ktoré nie je možné jednoduchým spôsobom upraviť tak, aby mali vyhovujúce denné osvetlenie, alebo pri rekonštrukciách a pod.

2. Denné osvetlenie

Základným parametrom hodnoteným podľa hygienických predpisov by mal byť činiteľ dennej osvetlenosti (č.d.o.). Rozhodujúce je hygienické minimum, určené terajšou technickou normou, a to minimum č.d.o. 1,5 % na pracovnom mieste a pri hornom alebo kombinovanom dennom osvetlení aj priemer č.d.o. 3 %. Tieto hodnoty podľa doterajších znalostí zabezpečia dostatočné množstvo svetla na zabezpečenie biologického vplyvu svetla. Vyššie hodnoty č.d.o. nie sú nevyhnutné z hľadiska hygienického, pretože pri vyšších nárokoch na množstvo svetla je možné doplniť denné svetlo svetlom umelých zdrojov, pričom takéto osvetlenie sa nepovažuje za združené osvetlenie.

Dôležitým ukazovateľom pri posudzovaní z hľadiska denného osvetlenia je aj zábrana nadmernej insolácie tak, aby sa vytvorili vhodné pracovné podmienky najmä pri pracoviskách s obrazovkami.

3. Umelé osvetlenie

Pri umelom osvetlení sa navrhuje určiť ako záväzné parametre celková (odstupňovaná) osvetlenosť, osvetlenosť na pracovnom mieste, rovnomernosť osvetlenosti na pracovnom mieste, zábrana oslnenia.

Požiadavky na celkovú alebo odstupňovanú osvetlenosť sa v zmysle vyššie uvedeného určujú v závislosti na vlastnostiach denného osvetlenia. Navrhnuté sú tieto najnižšie hodnoty:

Pre osvetlenosť na pracovnom mieste a jej rovnomernosť, ako aj hodnotenie oslnenia (priameho aj odrazom), sú požiadavky určené technickými normami.

4. Združené osvetlenie

Pri združenom osvetlení je rozhodujúce denné svetlo. Pri bočnom dennom osvetlení musí byť hodnota č.d.o. aspoň 0,5 %, pričom časť priestoru so združeným osvetlením musí nadväzovať na zónu s denným osvetlením. Aká veľká musí byť táto zóna, ešte nie je upresnené. Pri hornom alebo kombinovanom osvetlení musí byť priemerná hodnota č.d.o. aspoň 1,5 %.

5. Priestory bez denného svetla

Z dôvodov popísaných v časti 1 je zrejmé, že zriaďovanie pracovných priestorov bez denného svetla by malo podliehať pomerne prísnemu schvaľovaciemu režimu zo strany štátnych orgánov na ochranu zdravia. Je zaiste veľa prípadov, kedy zriadeniu pracovného priestoru bez denného svetla nemožno klásť odpor, napr. nočné bary, podzemné banské pracoviská. Treba si však uvedomiť, že z hľadiska ochrany zdravia je tu značné riziko. Preto by pri prevádzke pracovísk bez denného svetla mali byť zabezpečené náhradné opatrenia zmierňujúce nepriaznivé pôsobenie na zdravie. Do náhradných opatrení možno zaradiť:

• pobyt v priestore bez denného svetla najviac štyri hodiny denne,
• začiatok pracovnej zmeny po dvanástej hodine,
• ukončenie pracovnej zmeny najneskôr o trinástej hodine,
• prestávka v práci cez obed v trvaní aspoň dvoch hodín,
• najviac tri denné zmeny v jednom týždni končiace po trinástej hodine,
• najviac dve nočné zmeny v jednom týždni,
• vysoká umelá osvetlenosť, najmenej 1 500 lx, atď.

Účelom takýchto opatrení je zabezpečiť aspoň obmedzený vplyv svetla (resp. jasu) s vysokou intenzitou na reguláciu biorytmov človeka.