Ružomberská synagóga – fénix, čo vstal z popola

20. 8. 2015 | Philips Slovakia, s. r. o., Lighting | www.philips.sk/lighting

Synagóga (z gréckeho synagogé – zhromaždenie) je objekt určený na konanie židovských náboženských zhromaždení a náboženského vyučovania. Zhromaždenie zahŕňa spev, modlitby, čítanie a výklad Písma. Na rozdiel od kresťanského kostola nejde o vysvätený priestor, preto synagógou môže byť hociktorá budova, ak spĺňa isté požiadavky.

Článek vyšle v časopise SVĚTLO 4/2015,
elektronickou verzi časopisu naleznete ZDE

Po hebrejsky sa synagóga nazýva bejt ha-kneset – miesto zhromaždenia. Synagógy vznikli v židovskej diaspóre ako náboženské strediská (modlitebne), konajú sa v nich aj podujatia obce, vzdelávanie dospelých, popr. fungujú aj ako školy hebrejčiny pre školopovinné deti. Slúžia okrem iného ako pripomienka jeruzalemského chrámu, svätostánkom sú orientované k Jeruzalemu a niekedy boli nazývané aj tempel. Priestor je delený na modlitebný (hlavná svätyňa) a menšie – určené na štúdium, ktoré sa nazývajú bejt midraš (Dom výuky). Niektoré synagógy majú bočnú tribúnu pre ženy. V zvláštnej schránke je uchovávaný zvitok Tóry, ktorý je krytý chrámovou oponou a v jeho blízkosti svieti večné svetlo. Budovu zdobí menora (sedemramenný svietnik). Uprostred synagógy je vyvýšené miesto (almemor) s čitateľským pultom (šulchan) pre predčítanie tóry. Najstaršie doložené synagógy pochádzajú z Egypta, z 3. stor. pred Kr. (zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Synag%C3%B3ga).

Obr. 1. Zachované historické fotografie, ktoré sa podarilo získať z archívu mesta, ale aj od občanov, přibližujú pôvodný vonkajší vzhľad budovy zo strany Panskej ulice, ale aj interiér a jeho výzdobu

V Ružomberku stojí takýto objekt veľmi blízko historického centra, ale aj hlavného cestného ťahu. Budova má skutočne veľkú historickú hodnotu a v súčasnosti je to aj symbol mesta, slúži ako mestské kultúrne centrum.

Primátor mesta Ružomberok a predstavitelia Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike sa 22. decembra 2012 dohodli na prenájme synagógy. Nájom pre mesto Ružomberok je stanovený na dobu určitú – od 1. 5. 2004 do 31. 12. 2054, teda na 50 rokov. Na základe dohody malo mesto v synagóge vybudovať priestory, ktoré budú slúžiť na kultúrno-spoločenské účely a zároveň rešpektovať religiózny charakter budovy a neumožňovať v nej aktivity, ktoré by sa priečili dobrým mravom.

Celý proces rekonštrukcie Ružomberskej synagógy sa začal na podnet viacerých zanietencov – ale predovšetkým budúceho architekta Ota Nováčka a Ing. arch. Petra Sálusa, ktorí vypracovali jednoduchú štúdiu, následne prezentovanú mestu a širokej verejnosti, ako reakciu na pôvodne vypracovaný projekt ateliéru A3um 21.

Úloha to bola neľahká, nakoľko bolo potrebné skĺbiť históriu – a teda vziať do úvahy pripomienky pamiatkárov, spolu s modernou dobou tak, aby budova „žila″, aby sa stala miestom stretnutí, kultúry a spoločenstva a aby pri tom investičné náklady nestúpali do nebies. Snaha nielen nadšencov, ale hlavne aj širokej verejnosti sa po rokovaniach s mestom a zapojení pamiatkárov a ďalších aktérov odzrcadlila v zdarnej realizácii – úplnej rekonštrukcii budovy židovskej synagógy v Ružomberku.

Obr. 2. Synagóga Ružomberok – súčasnosť (pôdorys)

Židovská synagóga v Ružomberku – národná kultúrna památka

Na územie dnešného Slovenska sa Židia dostali v 1. až 2. storočí n. l. spolu s rímskymi légiami. Prvé osady sa oficiálne spomínajú v roku 1113. Veľký príliv Židov nastal v 18. storočí, prišli najmä z Moravy, Poľska a Haliče. Prvá archívna zmienka o židovských obyvateľoch v Ružomberku pochádza z roku 1780. V roku 1817 mesto Ružomberok napr. dalo do prenájmu mestský pivovar mikulášskemu podnikateľovi Jakubovi Pevnému.

Od roku 1840 bolo Židom dovolené slobodne sa sťahovať, stavať domy a bývať v centre mesta. Prvé usadené rodiny boli Glasnerovci a Fischerovci a pribúdali ďalšie. V roku 1850 bolo v Ružomberku usadených päť rodín, v roku 1873 tu žilo 271 Židov, do roku 1890 ich počet vzrástol na 693. Najväčší nárast židovského obyvateľstva bol zaznamenaný medzi rokmi 1860 a 1870, kedy sa do Ružomberka prisťahovali mnohé rodiny z okolitých obcí. V roku 1870 sa ružomberská židovská náboženská obec osamostatnila od náboženskej obce v Liptovskom Sv. Mikuláši (prvým rabínom samostatnej cirkevnej obce sa stal Emanuel Elsas). V rovnakom roku zakúpila pozemok na Panskej ulici na výstavbu školy a synagógy.

Výstavba začala v roku 1879 podľa vzoru synagógy v Miškolci pod vedením Ing. Juraja Lukáča. Stavba rýchlo napredovala a do užívania bola odovzdaná po dokončení 30. decembra 1880. Na slávnostnom otvorem sa zúčastnili aj zástupcovia vlády, mesta a štátnych úradov. Na stene nad hlavným vchodom bol namaľovaný nápis v hebrejčine, ktorý v preklade znamená: „Otvorte brány, aby prišiel dnu spravodlivý ľud, ochraňovatel vernosti“.

V Ružomberku bolo nábožensky veľmi tolerantné prostredie. V rokoch 1906 až 1907 bol za richtára zvolený Žid, podnikatel Jakub Klein. Andreja Hlinku pri procese na jeho vlastnú žiadosť zastupovali židovskí advokáti, ktorí po černovskej masakre obhajovali pred súdom aj viac ako štyri desiatky obvinených obyvateľov Černovej. Podľa súpisu z roku 1942 žilo v Ružomberku 748 Židov, ktorí tvorili bezmála 5 % obyvateľstva. Počas vojny bolo z Ružomberka deportovaných 350 Židov, ďalších asi 100 sa zachránilo odchodom do zahraničia. Pred transportmi sa tak v Ružomberku zachránilo asi 50 % židovského obyvateľstva, čo vysoko presahuje slovenský priemer. Napriek tomu židovská náboženská obec v Ružomberku po vojne takmer prestala existovať.

Obr. 3. Vzhľad fasády synagógy a) pred rekonštrukciou b) po rekonštrukcii

Novorománska synagóga v maurskom štýle predstavuje konvenčný typ židovskej sakrálnej architektúry druhej polovice 19. storočia. Budova poňatá v romantizujúcom slohu slúžila ako modlitebňa pre židovskú náboženskú obec. Zaujímavosťou je tiež, že objekt synagógy prežil v stave, v akom bol doteraz, len vďaka kvalitnej konštrukcii strechy, pre ktorú sa počas druhej svetovej vojny stal armádnym skladom. Napriek náročnému obdobiu sa budova ako taká zachovala, hoci so značným poškodením.

Synagóga bola prvýkrát rekonštruovaná v roku 1929, s dôrazom na pôvodné originálne prevedenie. Od roku 1945 bola využívaná len jako sklad. Pôvodné vybavenie, až na zničený Aron ha-kodeš, sa nezachovalo. Židovskej náboženskej obci bola budova synagógy vrátená až po roku 1989.

Budova má strohý obdĺžnikový pôdorys s orientáciou pozdĺžnej osi západovýchodným smerom. Hlavné vstupy sú na západnej strane, bočný vchod je z Panskej ulice. Architektúra má dva nárožné rizality v podobe veží. V interiéri sú dve bočné točité schodiská a trojstranná empora, pod ktorou je na západnej strane vstupná sieň. Na čelnej strane trojloďovej sály sa zachoval almemor (Aron ha-kodeš) s architektúrou edikuly s bočnými stĺpmi, ktoré nesú štít so segmentovým spodným vybratím. Sálový prostor je prestropený pätnástimi klenbovými poľami (zdroj: http://www.kdah.sk/kdah/menu/synagoga/historiasynagogy).

Obr. 4. Obrovské plochy si pri rekonštrukcii vyžadovali aj citlivý prístup, ostrý zrak a jemnú ruku

Rekonštrukcia synagógy v Ružomberku

Posledná rozsiahla rekonštrukcia, financovaná mestom Ružomberok, sa udiala v rokoch 2013 až 2014. Jej zámerom bolo pri maximálnej snahe o zachovanie pôvodných hodnôt pretvoriť budovu na multifunkčné kultúrno-spoločenské centrum mesta – rekonštrukcia nakonec skutočne premenila pôvodne starý objekt židovskej synagógy na centrum kultúry, koncertných udalostí a výstav. Súčasťou rozsiahlej rekonštrukcie architektonic bolo aj vybudovanie prístavby, ktorá dnes slúži ako zázemie pre účinkujúcich i návštevníkov. Nevyhnutné úpravy podstúpilo aj bezprostredné okolie historickej budovy.

„Viacero miestnych umelcov a občian skych združení sa na nás neustále obracia so záujmom o takýto mestský kultúrny stánok. Práve rekonštrukciou synagógy získame ideálny priestor na výstavy, hudobné koncerty či divadelné predstavenia malých javiskových foriem,″ povedal ružomberský primátor Ján Pavlík.

Obr. 5. Budova samotná bola mnohé roky uzavretá a pre nedostatok financií chátrala nielen fasáda, ale aj interiér (stav v marci 2014)

Nový šat – osvetlenie

Rad svietidiel StyliD je ovenčený oceneniami za dizajn (iF Product Design Award 2010 a Reddot design award 2012).

Svietidlá poskytujú maximálne výhody hlavne v zmysle svetelnej účinnosti a kompaktnosti, ktoré umožňuje LED technika. Pre StyliD je ideálnym použitím interiér, a to aj vďaka flexibilite produktového radu, ktorá umožňuje vybrať si z verzií nielen tvarového prevedenia, ale aj výkonov (od náhrad za svietidlá s 50W halogénovými žiarovkami až po ekvivalenty k verziám s výbojkami CDM- Elite 70 W).

Sedemdesiat dva svietidiel StyliD inštalovaných v synagóge je diskrétne umiestnených na stĺpoch klenieb a nepriamym vyžarovaním (smerom k stropu) vytvárajú homogénne nasvetlený priestor. Použitá bola verzia StyliD LED Compact s účinnosťou 80 lm/W kombinovaná so silnejšou – StyliD Performance, pri ktorej účinnosť dosahuje hodnotu až 86 lm/W. Farba svetla bola zvolená 840, neutrálna biela s indexom podania farieb Ra = 80, čo umožní verne zobraziť a podčiarknúť kresby a fresky na stenách. Svietidlá sú regulovateľné prostredníctvom protokolu DALI a ovládačov Dynalite. Je to dôležitý bod pre prevádzku multifunkčného priestoru (výstavka, koncerty, stretnutia – každá takáto činnosť si žiada špecifické osvetlenie).

Obr. 6. Celkovou rekonštrukciou boli odstránené nahromadené komunálne odpadky, stavebný odpad a poškodená budova obrazne znovu „vystúpila z popola″

Riadenie Dynalite umožňuje osvetlenie podľa zvolených scén. Tieto sú systémovo naprogramované tak, aby bola osvetlená nielen hlavná loď, ale aj jej bočné priestory. Spínajú sa samostatne alebo všetky naraz, popr. sa jednoduchým stlačením tlačidla nastaví úroveň 20 % nominálnej osvetlenosti. Zároveň je možné aj užívateľské stmievanie podľa potreby. – Dominantným prvkom interiéru sú krištáľové lustre. Aby mohli plne vyniknúť, žiadalo sa osadiť ich takými žiarovkami (328 kusov), ktoré umožnia nádherný lom svetelného lúča v jednotlivých sklenených dielcoch lustra. Výber svetelného zdroja teda ovplyvnilo niekoľko skutočností. Klasické (sviečkové, kvapkové) žiarovky už nie sú na trhoch EÚ k dispozícii (zákaz ich predaja nariadením Smernice EÚ o energetickej účinnosti výrobkov).

Umiestnenie lustrov je pozdĺž celého vnútorného priestoru, avšak vo veľkej výške. Toto by v budúcnosti spôsobovalo problémový prístup a tým aj zvýšené náklady na výmenu svetelných zdrojov a údržbu všeobecne.
Priestor je v prenájme mesta, a teda obmedzené finančné možnosti miest si všeobecne vyžadujú zabezpečiť nízke prevádzkové náklady, hlavne na elektrickú energiu.
Krásu lustrov podčiarkne len svetlo, ktoré sa bude nádherne lámať a odrážať, a pritom zrak nebude priťahovať neforemný vzhľad svetelného zdroja. Luster si vyžaduje teplú bielu farbu.

Obr. 7. LED svietidlo typu StyliD dotvorilo svetelnú atmosféru interiéru

Bolo len prirodzené, že výber padol na energeticky efektívne sviečkové „LED žia rovky“ s čírou bankou a šošovkou v tvare lotosového kvetu, ktoré lahodia zraku nielen svojim tvarom, ale aj rovnomerne a všesmerovo vyžarovaným svetlom. Sú stmievateľné, čo umožňuje v prípade potreby lustre stlmiť. Ich spotreba je 6 W, pričom vyžarované svetlo je porovnateľné k 40 W žiarovke. V prípade prevádzky iba lustrov a iba 10 h týždenne možno predpokladať cenu za spotrebu elektrickej energie na úrovni 125 €, pričom v prípade klasických žiaroviek by to bolo na úrovni 834 € (pozn.: počítané pri cene elektrickej energie 0,12 €/kW·h).

Obr. 8. Riadiaci prvok Dynalite; Dynalite riadenie umožňuje osvetlenie podľa zvolených scén

Obr. 9. Číre sviečkové „LED žiarovky“ MASTER LEDcandle nádherne lámu svetlo v krištáľových lustroch

Súčasná synagóga je polyfunkčný priestor. Využívaná bude na bohoslužobné, expozičné, kultúrne a spoločenské akcie. Preto hlavný priestor umožňuje pružne meniť dispozíciu a inštalované osvetlenie splní požiadavky jednotlivých aktivít. Exteriér je osvetlený zemnými svietidlami z radu DecoSceene LED, inštalovanými po obvode budovy. Svietidlá kruhového tvaru podčiarkujú prvky fasády a pritom nepôsobia rušivo na okolie, sú takmer jako neviditeľné. Ich unikátna optika dovoľuje zabezpečiť rovnomerné osvetlenie a súčasnevyzdvihnúť rysy budovy.Ružomberská synagóga ožila vďakanadšencom a aktívnej spolupráci mestas pamiatkármi. Bola tak zachránená národná pamiatka, ktorá sa plne prebrala k životua stala sa symbolom mesta. Synagóguspoznáte za dňa a jednoznačne i v noci –aj vďaka osvetleniu, ktoré nie je len pekné, ale aj energeticky efektívne. Postavte sa na chvíľu k budove a sledujte živý záujem okoloidúcich o dianie v budove a jej okolí.

Obyvatelia a návštevníci mesta už častejšie vyjadrili spokojnosť so stavbou, ale aj s aktivitami, ktoré sa tu obnovili. Veríme, že na Slovensku si budeme vážiť históriu a národné klenoty, a tak nech je Ružomberok príkladom aj pre ďalšie mestá a obce.

Obr. 10. Klenba s novým úsporným LED osvětlením (StyliD a LED sviečkové „LED žiarovky“ v lustroch); keďže LED nevyžarujú svetlo v UV ani IR oblasti spektra, sú tak vhodné aj na osvetlenie svetlo- a teplocitlivých obrazov, fresiek a pod.